Na tomto základe by si však mohli pálenku nárokovať aj ostatné štáty, ktoré vznikli na území bývalého Uhorska. Veď pálenka bola obľúbeným nápojom na celom území Uhorska a kde ju pálili ako prví, je už dnes ťažké vypátrať. Hlavný vyjednávač Rumunska s úniou Vasile Puscas bije na poplach a upozornil výrobcov pálenky, že rumunskú pálenku už nebude možné vyvážať do štátov únie. "Maďari chcú získať na pálenku monopol v rámci únie. Našu palincu môžeme piť už iba doma," dodal. Rumunský denník Adevarul v tejto súvislosti napísal, že Budapešť sa snaží pálenku pomaďarčiť. "Pritom existujú dôkazy, že pálenka je starobylý rumunský nápoj. Mali by sme podať žalobu na EÚ, ak vykoná takú nehoráznu nespravodlivosť a zaregistruje len maďarskú pálenku," vyhlasuje bojovne predseda Rumunského zväzu výrobcov liehovín Romulus Dascalu. Rumuni totiž dúfajú, že celá záležitosť ešte nie je celkom stratená, veď v EÚ existuje tiež rakúska "palinka". Rumunsko preto hľadá podporu v Rakúsku, ktoré je už členom únie. Denník však pripustil, že Rumunsko sa pravdepodobne uspokojí s tým, že únia uzná ako rumunský produkt len cujku, podobnú slovenskej slivovici.
Maďarsko predpovedá svojej pálenke skvelú budúcnosť na trhoch únie. Podľa Maďarov môže pálenka svojou originalitou a špeciálnou chuťou smelo súperiť s renomovanými svetovými značkami, ako sú whisky, talianska grappa alebo francúzsky koňak a calvados. Maďarská pálenka sa pripravuje v 640 špeciálnych páleniciach rozmiestnených po celej krajine. Gazdovia, ktorí sami pestujú ovocie, však nesmú vlastniť pálenice ani pálenku predávať. Za originálnu pálenku je možné označiť len nápoj pripravovaný výlučne z ovocia. Na trhu sa po vstupe do únie udrží známa marhuľová Baracpálinka z Kecskemétu, jablčná Almapálinka zo župy Szabolcs, slivková Szilvapálinka zo žúp Szatmár a Békés. Výrobcovia ďalších podobných alkoholických nápojov, vyrábaných nielen z ovocia, musia svoje výrobky premenovať a z nových názvov musí zmiznúť slovo pálinka.
Podľa historických prameňov sa výroba pálenky rozšírila po celom území Uhorska v 14. storočí a stala sa populárnou predovšetkým po tom, keď sa pálenkou vyliečila kráľovná Alžbeta. Pálenku mohla vtedy vyrábať len šľachta a u obyčajných ľudí bola výroba tvrdo regulovaná. Patrónom výrobcov pálenky bol svätý Mikuláš. V 19. storočí už vydali aj prvé knihy o výrobe pálenky. Od roku 1850 je výroba pálenky štátnym monopolom. Zákaz výroby pálenky a úplnú prohibíciu zaviedla v roku 1919 Maďarská republika rád. Tá však netrvala dlho a pálenka sa aj v tomto období vyrábala načierno. V Maďarsku je pálenka stále najobľúbenejším alkoholickým nápojom, aj keď v reštauráciách sa už objednáva málokedy. O to viac sa pije doma.