Francúzsko prežije prvé dni v atmosfére výnimočného stavu. Tento krok oznámil po dohode s prezidentom a kľúčovými ministerstvami premiér Dominique de Villepin po tom, ako ani viac ako 8 000 policajtov a špeciálnych jednotiek nedokázalo urobiť poriadok v okrajových štvrtiach veľkých miest. Výsledkom nepokojov sú tisíce podpálených áut a niekoľko stoviek zatknutých. Nariadenie vlády umožní prefektom okrem nariadenia zákazu vychádzania uskutočňovať prehliadky bytov bez toho, aby potrebovali povolenie sudcu. Toto opatrenie bude trvať 12 dní po vyhlásení zákazu vychádzania.
Kedy príde armáda
Obyvatelia predmestí čakali podľa francúzskych médií viac ako bezpečnostné opatrenia. De Villepin síce zatiaľ odmieta vyslať do ulíc armádu, no zákaz vychádzania je opatrením, ktoré si väčšina Francúzov nepamätá. Naposledy ich v Paríži použil v roku 1961 generál de Gaulle, aby zabránil konfliktom proalžírskych demonštrantov a stúpencov koloniálneho panstva. Krajina bola v tom čase vo vojne a na uliciach dochádzalo ku krvavým zrážkam. Ani využite zákona z roku 1955 vtedy nezabránilo, aby sa októbrová demonštrácia alžírskych stúpencov nezávislosti spod koloniálnej moci neskočila streľbou polície a desiatkami mŕtvych.
Zlá politika
Francúzski socialisti už avizovali prostredníctvom svojho šéfa Francoisa Hollandeho, že budú "pozorne sledovať, či zákaz vychádzania neporušuje základné slobody". Jeden z nádejných kandidátov opozície na funkciu prezidenta a bývalý premiér Laurent Fabius pripomenul, že Francois Mitterand použil zákaz vychádzania v roku 1984 v Novej Kaledónii - francúzskej kolónii - až po tom, ako bolo v hlavnom meste Numei niekoľko mŕtvych. Odmietol, aby vláda riešila problémy predmestí silou. To si nakoniec myslia aj samotní Francúzi. Každý druhý opýtaný v prieskume verejnej mienky považuje vládnu politiku voči predmestiam za zlú.
Z imigrantov učni?
Najväčšiu kritiku si z radov učiteľov a politikov vyslúžilo opatrenie vlády o znížení veku pre učňovskú výučbu. "Nechcem byť murárom," spieva populárny spevák Ridan alžírskeho pôvodu. Najväčší francúzsky syndikát učiteľov a socialistická opozícia považujú návrh vlády ponúknuť predmestskej mládeži alternatívu v učňovskom prostredí za sociálny fatalizmus. "Mladí arabského pôvodu majú predsa rovnaké právo študovať do 25 rokov ako ostatní Francúzi," zdôraznil Fabius. Národný syndikát vzdelávania žiada skôr pre problematické detí väčší počet študijných štipendií.
Návrat gaullizmu
Premiér využil vystúpenie v televízii aj na posilnenie vlastného obrazu ako kandidáta gaullistickej pravice v roku 2007. Zmierňujúco pôsobí aj na vzrušenú mládež, ktorá zbytočne čakala, že minister vnútra Nicolas Sarkozy sa za slová o "spodine" ospravedlní. Minister vnútra sa stal diskrétnejším a s médiami príliš nekomunikuje. Na pokoj ho vyzvali premiér aj prezident. Vedia, že Sarkozyho demisia by mala dvojitý dramatický dopad. Bezpečnostná politika by sa dostala do závesu milovníkov tvrdých riešení a zo Sarkozyho by sa stala neovládateľná strela. Jeho odchodom z vlády by došlo k fatálnemu deleniu pravice. Zotrvaním môžu ostať gaullisti jednotní aj za cenu porážky v roku 2007.