Lodenice v Gdansku sú symbolom boja Poliakov o demokraciu. Práve tu pred 25 rokmi vznikla legendárna Solidarita, prvé nezávislé odborové hnutie v socialistickom bloku, ktorého vodca, elektrikár Lech Walesa, sa stal aj prezidentom porevolučného Poľska. Paradoxne to bol rozpad plánovaného hospodárstva a prechod ku kapitalizmu, ktorý spôsobil vyblednutie slávy podniku. Ten patril do výkladnej skrine komunistického priemyslu.
"V 80. rokoch pracovalo v gdanských lodeniciach, ktoré mali vtedy meno Vladimíra Iľjiča Lenina, približne 17 000 ľudí," hovorí Stanislaw Kosiedowski z vedenia podniku. Lodenice zamestnávajú iba 3 000 pracovníkov. Za 58 rokov existencie robotníci z Gdanska vyslali na more takmer 1 000 plavidiel.
Kým sa v časoch najväčšej slávy v lodeniciach dokončilo asi 20 lodí ročne, dnes ich je asi šesť. Morské plavidlá zostávajú naďalej hlavným, ale už zďaleka nie jediným výrobným artiklom lodeníc. V areáli, ktorý sa zmenšil zo 153 hektárov na tretinu, sa vyrábajú napríklad aj mostné konštrukcie a veterné elektrárne.
Prvé problémy nastali v podniku ešte za komunizmu. Napriek tomu, že v roku 1988 vykazoval najlepšie výsledky zo všetkých poľských lodeníc, vláda rozhodla o jeho uzatvorení. Kvôli nedostatku peňazí nemohli robotníci dokončiť ani stavbu unikátnej výletnej plachetnice Gwarek. "Trup lode niekoľko rokov hrdzavel v jednom z kanálov, až ho predali do zahraničia a dostavali z neho luxusnú výletnú päťsťažňovú loď, ktorá sa pod názvom Royal Clipper plaví na svetových moriach," poznamenal Kosiedowski.
Zmena prišla s pádom totalitných režimov vo východnej Európe, keď zmizlo plánované hospodárstvo, politická a ekonomická závislosť niekdajších socialistických satelitov od Sovietskeho zväzu a Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). "Ceny lodí sa už neurčovali centrálne v nezmeniteľných valutových jednotkách ako protihodnota za ruskú ropu a železné rudy," pripomenul Kosiedowski.
Zároveň sa drasticky zmenili aj podmienky úverov, ktoré boli naraz pre lodenicu veľmi drahé. Práve to podniku neskôr zlomilo väzy. Kvôli narastajúcim dlhom v roku 1996 vyhlásila vtedy už akciová spoločnosť Gdanskej lodenice úpadok. Po bankrote opustilo lodenice mnoho ľudí, ale výroba lodí sa neskončila. Podnik získali lodenice v susednej Gdyni. Neskôr sa aj ony dostali do ekonomických problémov a prevzal ich štát.
Lodenice, ktoré ležia v blízkosti centra mesta, aj naďalej zostávajú magickým miestom. Zrejme prvé, čo zaskočí návštevníka, je rozmer. Všetko vyzerá obrovské -- budovy, žeriavy, lode. Asi práve kvôli zvláštnej magickosti vyhľadávajú toto miesto aj umelci. Nepoužívané budovy poslúžili napríklad ako divadelná scéna na predstavenie Shakespearovho Hamleta.
V bývalých lodeniciach by v budúcnosti malo vzniknúť Európske centrum Solidarity. Bude ho tvoriť, okrem iného, sála, v ktorej sa spísala dohoda o vzniku Solidarity, brána číslo dva, pred ktorou sa odohrali hlavné protesty, a Promenáda slobody, čiže pešia zóna, ktorá vedie k prístavným dokom. Deklaráciu o vzniku centra podpíšu 31. augusta účastníci konferencie nazvanej Od Solidarity k slobode. Do Gdanska na ňu zavítajú aj svetoví politici, medzi nimi bude aj český exprezident Václav Havel.