Čínsky východ v januári a vo februári vždy púta pozornosť milovníkov zimy z celého sveta. V metropole severovýchodnej provincie Chej-lung-ťiang, v Char-pine sa každoročne koná medzinárodný Ice Festival. A inak to nebolo ani tento rok, keď organizátori pripravili už 23. ročník tohto populárneho ľadového festivalu.

Ľadoví obri
Tanečnice na korčuliach, krásavice v ruských krojoch, svetelná šou, ohňostroj. Ice Festival prilákal milióny návštevníkov. Obdivovať prišli najmä paláce a sochy zo snehových blokov. Na jednej strane sa týči francúzsky hrad, na druhej sa Snehulienka hrá so siedmimi trpaslíkmi. O čosi ďalej zase dedo Mráz poháňa svoje soby a na cestu im máva snehuliak v nadživotnej veľkosti. Vonku je silný mráz, ortuť teplomera klesla na mínus 15 stupňov Celzia.
Snehové súsošia dlhé niekoľko desiatok metrov sú výtvorom mnohých tímov, pochopiteľne. najviac z nich je z Číny. Svoje dielo však odviedli perfektne aj Američania, Kanaďania či Briti, ktorí stvárnili Rozprávkový les. Dobu ľadovú, teda mamuty a neandertálcov, zase z ľadu vytesalo ruské družstvo Vjazemski z Irkutska. Ich kolegovia z Vladivostoku sa rozhodli stvárniť nedávne Vianoce, ktoré sa v Char-pine slávia podľa juliánskeho kalendára, teda 7. januára. Dovedna tak ide o 120-tisíc kubických metrov ľadu a snehu.

Ruské tradície
Sneh vŕzga pod nohami, na konci bielej pláne sú zamrznuté "Niagarské vodopády", vedľa ktorých sa na koňoch rútia odvážni indiánski bojovníci, na hlavách majú bohato zdobené čelenky. Všetko je, pochopiteľne, zo snehu. Kráľovstvo týchto sôch sa nachádza najmä na Slnečnom ostrove, v tesnom susedstve so Stalinovým parkom a so skanzenom s tradičnou ruskou dedinou. Char-pin je totiž prakticky jediným mestom v Číne, ktoré si udržiava ruské zvyky a zostáva živou spomienkou na časy, keď tu žili tisíce Rusov.
Ľadové sochy dominujú aj v parku Čao-lin, ktorý sa nachádza na pravom brehu rieky Sung-chua, rozdeľujúcej Char-pin na severnú a južnú časť. Z jednej na druhú stranu sa v zimných mesiacoch pohodlne dostanete po zamrznutom vodnom toku a komu sa nechce ísť pešo, môže to prejsť aj na koči. Ani pešiu zónu k Char-pine, Čung Jang, nemožno obísť. Z reproduktorov znie nesmrteľná Kaťuša, za oknami kaviarní si ľudia pochutnávajú na pirohoch a boršči, všadeprítomné sú i obchody s matrijoškami. Nie nadarmo sa Char-pinu hovorí "Moskva Východu".

Čistý materiál
Ľadové sochy, z nich najväčšia je tento rok katedrála a kópia parížskeho Víťazného oblúka, najviac žiaria večer, keď sú osvetlené pestrofarebnými žiarovkami. Pýchou tamojších úradov je aj skutočnosť, že materiál, teda ľad a snehové kocky, sú čisto prírodné, neobsahujú žiadne chemikálie.
Strach, že by sa mohli roztopiť, totiž pri mínusových teplotách nehrozí. Aj keď sa v Char-pine, ako niektorí starousadlíci tvrdia, prejavuje globálne otepľovanie, pretože bežné sú tam až 30-stupňové mrazy. Tých terajších mínus 15 však bohato stačí...