Na dnešnom summite Európskej únie a Spojených štátov vo Washingtone sa bude okrem iného hovoriť aj o pripravovanej reforme OSN. Názory Washingtonu a niektorých vplyvných európskych krajín na to, ako by sa mala OSN zmeniť, sa však zatiaľ výrazne líšia.

Iba polovicu
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v piatok schválila rozhodnutie, podľa ktorého majú USA pozastaviť polovicu svojich platieb do rozpočtu OSN, kým organizácia neprejde zásadnými reformami. Podľa kongresmanov musí organizácia prijať aspoň 32 z 39 reforiem, ktoré navrhujú Američania. Aby zmrazenie platieb začalo platiť, musel by ho schváliť aj Senát a podpísať prezident George W. Bush. V takom prípade by OSN dostala len v budúcom roku od Američanov o 220 miliónov dolárov menej. Proti návrhu snemovne sa ostro postavila Bushova administratíva a kritizovali ju aj bývalí americkí veľvyslanci pri OSN s tým, že takýto postup by ohrozil presadzovanie záujmov USA na medzinárodnej scéne. "Reformovať Spojené národy je dobrý cieľ. Zablokovať fondy, ktoré sme dlžní, je zlá metóda. Keď Spojené štáty naposledy nahromadili svoje dlhy voči OSN, ocitli sa izolované od svojich spojencov a takmer znemožnili diplomaciu," uviedli diplomati v otvorenom liste. V súvislosti s OSN majú Spojené štáty už teraz jeden problém - už pol roka nemajú pri organizácii svojho veľvyslanca. Nominácia Bushovho "jastraba" Johna Boltona je v Senáte zablokovaná niekoľko týždňov.
Spojené štáty meškali so svojimi platbami do rozpočtu OSN tiež v 90. rokoch. Záväzky však uhradili krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, s cieľom zabezpečiť si lepšiu podporu medzinárodného spoločenstva pre vojnu proti terorizmu.

Najprv reformy
Námestník šéfky americkej diplomacie Nicholas Burns vyhlásil, že Washington požaduje najmä zmenu rozpočtovej politiky OSN a reformy v riadení a administratíve, ktoré by zabránili prípadnej korupcii. Ďalej požaduje vytvorenie Komisie pre udržanie mieru, ktorá by pomáhala krajinám po skončení vojnových konfliktov, a premenu súčasnej Komisie pre ľudské práva na Radu pre ľudské práva.
Od toho, ako si OSN poradí s reformami, bude závisieť aj postoj Spojených štátov k rozšíreniu stálych členov Bezpečnostnej rady. "Pochybujem, že budeme súhlasiť s reformou Bezpečnostnej rady pred tým, ako sa uskutoční séria reforiem akceptovateľných pre USA a náš Kongres," citovali agentúry americkú predstaviteľku pri OSN Anne Pattersonovú.

Bezpečnostná rada
Burns vyhlásil, že USA sú za rozšírenie Bezpečnostnej rady aspoň o dvoch stálych členov a dvoch až troch nestálych. Pritom jedným zo stálych členov by malo byť Japonsko. Noví stáli členovia by nemali mať podľa USA právo veta, to by si mali naďalej udržať výhradne jadrové mocnosti - Spojené štáty, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína.
Americký návrh je v rozpore s doterajšou spoločnou predstavou Nemecka, Brazílie, Indie a Japonska, ktoré by chceli radu rozšíriť zo súčasných 15 členov na 25, z toho by malo byť šesť nových stálych členov. "Tento návrh nerieši problém nerovnováhy v Bezpečnostnej rade," reagoval na americké predstavy hovorca nemeckej vlády Thomas Steg. Dvaja ďalší stáli členovia sú podľa Nemecka málo, nehovoriac o tom, že jedno chcú dať Američania Japoncom. Svoje ambície majú aj krajiny Latinskej Ameriky či Afriky, v Ázii je silným kandidátom India. O kreslá však bude tvrdý boj - proti japonskému členstvu v rade je Čína, proti Indii stojí Pakistan, s rovnakými ambíciami.
Vlastný návrh na rozšírenie Bezpečnostnej rady má aj generálny tajomník OSN Kofi Annan, ktorý počíta s 24 členmi. "Všetci sa zhodujú na potrebe rozšíriť Bezpečnostnú radu. Svet sa zmenil. Štruktúry súčasnej rady sú vypočítané pre realitu roku 1945. V tomto sa všetky členské štáty zhodujú. To je už dobrý základ! O konkrétnej podobe však panujú odlišné predstavy," uviedol minulý týždeň Annan pre francúzsky denník Le Figaro.
Annan privítal americké návrhy na reformy, upozornil však, že treba dosiahnuť konsenzus všetkých 191 členských krajín. Hrozby, že Spojené štáty zablokujú svoje platby, však podkopávajú jeho snahy o reformu, ktorú prezentoval v marci. O podobe zmien OSN majú svetoví lídri diskutovať v septembri na zasadnutí v New Yorku pri príležitosti 60. výročia založenia organizácie.

Annan pod drobnohľadom
Američania majú OSN na muške najmä po tom, ako na pôde organizácie pred dvoma rokmi neuspeli pri obhajobe svojej invázie do Iraku. Svoju pozornosť kritici upriamujú najmä na osobu generálneho tajomníka Kofiho Annana. Existujú vážne podozrenia, že s vedomím šéfa OSN dochádzalo ku korupcii v súvislosti s programom Ropa za potraviny. Ten mal Iraku kompenzovať straty spôsobené medzinárodnými sankciami, ktoré Bezpečnostná rada OSN uvalila na režim Saddám Husajna po invázii do Kuvajtu v roku 1991. Irak mohol pod medzinárodnou kontrolou vyviezť presne určené množstvo ropy a za zinkasované peniaze nakúpiť potraviny a lieky. Medzi spoločnosťami, ktoré sa zúčastňovali na kontraktoch, bola aj švajčiarska firma Cotecna, ktorá zamestnávala Annanovho syna Koja. Z druhej predbežnej správy vyšetrovacieho tímu Paula Volckera vyplýva, že Annan o tom minimálne vedel.
Kredit OSN okrem tejto kauzy poškodili tiež aféry okolo sexuálneho zneužívania, ku ktorému dochádzalo počas pôsobenia "modrých prilieb" v Kongu či v Bosne.