Prvé rokovanie medzi Belehradom a Prištinou o decentralizácii Kosova, ktoré sa včera začalo vo Viedni, zatiaľ žiadne výsledky neprinieslo. Stretnutie napriek tomu bolo podľa srbskej diplomatky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Miry Behamovej v korektnej atmosfére. Vo východokosovskej obci Ranilug však na protest proti rokovaniam demonštrovali tisíce kosovských Srbov, ktorí dali najavo obavy z toho, že v prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova nezostane v provincii ani jeden Srb. "Naša (srbská) delegácia vo Viedni si to musí uvedomiť," uviedli v rezolúcii. Do Viedne prišli obe strany, kosovská aj srbská, s nezmieriteľnými stanoviskami. Podľa vedúceho delegácie kosovských Albáncov Lutfiho Hariziho výsledkom bude "určite" nezávislé Kosovo. K tomuto stanovisku sa prikláňajú aj medzinárodní sprostredkovatelia. Bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari, ktorý je šéfom vyjednávačov OSN, napríklad v nedeľu pripustil, že Kosovo zrejme dospeje k nezávislosti. To pripustil ešte koncom januára v rozhovore pre HN aj zvláštny vyslanec generálneho tajomníka OSN a šéfa Misie OSN v Kosove (UNMIK) Soren Jessen Petersen, podľa ktorého je Kosovo na nezávislosť ekonomicky pripravené.
Nezávislosť ako jediný výsledok pripúšťa aj nový kosovský prezident Fatmir Sejdiu. "Sľubujem, že ja a môj tím budeme plne spolupracovať so Spojenými štátmi a Európskou úniou pri budovaní kosovského štátu, ktorý bude nažívať v mieri so svojimi susedmi, garantovať svojim občanom všetky občianske práva a ktorý menšinám zaručí všetky práva podľa najvyšších medzinárodných štandardov," tvrdí.
Srbský premiér Vojislav Koštunica však kosovskú nezávislosť ostro odmieta, pretože by to bol násilný zásah proti Srbsku ako suverénnemu európskemu štátu. "Akýkoľvek pokus o zabratie nášho územia bude predstavovať násilie proti demokratickej krajine a medzinárodnému poriadku," povedal premiér. To isté zopakoval v rozhovore pre HN aj zväzový prezident Srbska a Čiernej Hory Svetozar Marovič.
Podľa neho by sa malo začať s vytváraním projektu, ktorý by sa "dal pomenovať ako vnútorná nezávislosť Kosova s vysokým stupňom decentralizácie jednotlivých častí provincie, pri dodržaní rezolúcie BR OSN č. 1244, ktorá hovorí o budúcom štatúte Kosova pri zachovaní územnej celistvosti Srbska."
Pred viedenským stretnutím sa objavili aj úvahy o možnom budúcom pripojení Kosova k Albánsku, ktoré preferujú najmä tamojší kosovskí Albánci. Takýto scenár však odmietol albánsky minister zahraničných vecí Besnik Mustafaj, pretože by to prinieslo zmeny hraníc v regióne a zabudlo by sa na práva kosovských menšinových Srbov.