Štvrtina Britov ešte stále považuje Rusko za chladnú, nehostinnú krajinu. V mysli sa im najčastejšie vybaví vodka, Kremeľ, komunizmus, Stalin a Lenin. Keby sa podobný prieskum verejnej mienky uskutočnil aj medzi Slovákmi, asi by dopadol podobne. V rebríčku známych sovietskych či ruských osobností Briti kladú na prvé priečky Stalina, Gorbačova, Lenina, Putina a Chodorkovského. Ešte pred troma rokmi pritom v podobnom prieskume skončil na piatom mieste, teda pred Čajkovským, Tolstým a Jeľcinom prvý sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Práve pred 45 rokmi ako vôbec prvý človek na Zemi prekonal zemskú atmosféru a v kozme pobudol 108 minút. Dnes sa z takmer neprekonateľnej veci stal výnostný biznis. Do vesmíru sa dostala nielen ďalšia stovka kozmonautov, ale aj zopár obyčajných turistov, ktorí prešli krátkym výcvikom.
Chlapčenské sny
Terajší mladí kozmonauti z Gagarinovho výcvikového centra ešte stále dodržiavajú tradíciu, že pred vstupom do "kozmonautského rádu" prichádzajú do Gagarinovej rodnej dediny Klušino v Smolenskej oblasti, kde sa v roku 1934 Gagarin narodil, aby sa posilnili z tamojšej preslávenej studne.
Na Západe pritom aj dnes kolujú o lete prvého človeka do vesmíru mýty, mnohí dokonca tomu, že tam bol, neveria. Na tú dobu to bol riskantný krok a v prvom rade išlo o obhájenie si prvenstva pred Američanmi, ktorí sa snažili o to isté. Faktom však je, že z Bajkonuru odštartoval presne 12. apríla 1961.
Gagarin vyrastal ako typický dedinský chlapec. Po skončení sedemtriedky v Saratove sa pripravoval na Vojenské letecké učilište v Orenburgu. Nebol sám, čo sníval o tom, že bude kozmonaut. Jeho sny schladili podmienky Saratovského leteckého klubu -- výška maximálne 165 centimetrov. Nakoniec sa tam dostal. "Používal špeciálnu podušku. Len s ňou dovidel na pristávaciu dráhu," napísala v tejto súvislosti ruská Pravda. Školu však skončil v roku 1957 s vyznamenaním. Rok nato sa oženil a zároveň začal s dvoma desiatkami ďalších adeptov na kozmonautov špeciálny výcvik.
Gagarin odštartoval z kazašského kozmodrómu Bajkonur na vesmírnej lodi Vostok-1 krátko po deviatej hodine ráno 12. apríla 1961. Let trval hodinu a 48 minút. Z 26-ročného Gagarina sa stal po pristátí "hviezdny dobyvateľ", "Kolumbus vesmíru" či "obyvateľ vesmíru".
Krutá realita
Len málo ľudí vie, že jeho let sa vôbec nemusel uskutočniť. Ako napísal deník Moskovskij Komsomolec, let sa pôvodne plánoval už v decembri 1960. Všetci si pritom pamätajú slávnu scénu z jesenného zasadania OSN v New Yorku v danom roku, keď Nikita Chruščov búchal topánkou do stola a tvrdil, že ruské rakety s atómovými hlavicami môžu zasiahnuť každé miesto na zemi. O pár dní nato bola v Bajkonure takáto raketa R-16 pripravená na štart. Pol hodinu pred štartom sa náhle vznietili plné palivové nádrže -- explózia usmrtila 268 ľudí. Niekto zle nastavil hodiny, ktoré dali predčasný signál na otvorenie nádrží. Gagarinov let sa presunul na apríl.
Riadil ho automatický systém, keďže si technici neboli istí, ako bude ľudský organizmus reagovať. Nenastali psychické či fyzické problémy, ale technické. Pri zostupovaní nad západným pobrežím Afriky sa nechcela oddeliť kabína od zvyšku lode, takže začala aj s kozmonautom rotovať. "Bol to nebezpečný moment a mohol sa skončiť tragicky," povedal Sergej Koroľov, vtedajší riaditeľ sovietskeho vesmírneho programu. Našťastie sa spojovací kábel prepálil, obe časti sa oddelili a Gagarin sa stihol katapultovať.
Vtedajšia ruská agentúra TASS pritom mala pripravené tri správy -- triumfiálny let, ukončený let -- ak by došlo ku komplikáciám, a informáciu o tragickej smrti.
Koniec hrdinu
"Každý kozmonaut je po lete fyzicky odrovnaný. Dlhé hodiny ho musíme učiť, ako kráčať. Psychicky je rovnako veľmi prchký a precitlivelý," vysvetlil pre ruskú Pravdu Rostislav Beleda z Ústrednej leteckej nemocnice. Vedci pritom už vyvinuli špeciálny oblek pre kozmonautov, ktorý podporuje v skafandri cirkuláciu krvi aj do nôh. Pravda, problémy s tým majú najmä súčasní piloti, ktorí trávia vo vesmíre už niekoľko dní.
Pokiaľ ide o Gagarina, vo svete bol príliš známy a "vystavovaný hrdina", aby vtedajší sovietsky režim riskoval jeho stratu. Hoci chcel lietať, v skafandri sa objavoval len na stránkach časopisov. Malý počet nalietaných hodín sa mu nakoniec stal osudným. Pri rutinnom lete v stíhačke v marci 1968 ako 34-ročný nezvládol úhybný manéver pred oproti letiacou stíhačkou.
Peniaze na vesmírny program
Podľa ruského prieskumu verejnej mienky až tri štvrtiny Rusov naďalej považujú za nevyhnutné, aby Rusko zostalo "vesmírnou mocnosťou". Ibaže Rusko najmä v posledných rokoch financovanie programu zanedbalo, keďže na to jednoducho nemalo prostriedky. Aj preto prekvapilo vyhlásenie šéfa Roskozmosu Anatolija Perminova, že Rusko chce zvýšiť už na tento rok financovanie vesmírneho programu o päť miliárd rubľov na 23 miliárd, a to v rovnakom objeme až do roku 2015. "Každý rok sme dokázali minúť všetky pridelené prostriedky z rozpočtu. Vláda prisľúbila zvýšenie rozpočtu," dodal.