Jeden z najvplyvnejších mužov sveta, tútor blízkovýchodného mierového procesu, konzervatívny monarcha, spojenec Západu a vládca najbohatšej ropnej krajiny. Aj také prívlastky mal saudskoarabský kráľ Fahd, ktorý včera zomrel. Kým kráľovská rodina prijímala kondolenčné listy od štátnikov z celého sveta a oficiálne predstavovala nového kráľa Abdalláha, mnohí si položili otázku, či sa smrťou Fahda zmení postavenie Saudskej Arábie vo svete, a teda aj pomery v blízkovýchodnom regióne. Veď to bol práve Rijád, ktorý sa z rozhodcovskej stoličky pozeral na ukončenie iracko-iránskej vojny v závere osemdesiatych rokov, bol to Rijád, ktorý ako jediný z arabských susedov odmietol iracký vpád do Kuvajtu začiatkom 90. rokov, Rijád, ktorý v tom čase vypracoval mierový plán s náčrtom nového palestínskeho štátu, Rijád, ktorý povolil Američanom, aby sa na území s posvätnými miestami Mekky a Mediny usadili ich vojská. A napokon bol to Rijád, odkiaľ vzišli teroristi Usámu bin Ládina.

Tútor mierového procesu
Podiel kráľa Fahda bin Abdula Azíza al-Saúda na blízkovýchodnom mierovom procese nie je zanedbateľný. Už v roku 1981 predstavil osembodový mierový plán pre Blízky východ. Na jeho základe mal vzniknúť samostatný palestínsky štát na území pásma Gazy a západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema výmenou za súhlas arabských krajín s oficiálnym uznaním Izraela, či presnejšie "práva židovského štátu na existenciu". Plán vtedy stroskotal, keďže bojovo naladení arabskí susedia s takýmto výmenným obchodom nesúhlasili. Medzitým v roku 1993 poskytlo kráľovstvo sto miliónov dolárov na zlepšenie sociálnej situácie na okupovaných palestínskych územiach. V tom čase vládla v regióne uvoľnená atmosféra po sérii mierových dohôd a konferencií. Mierové ambície čoskoro ukončilo násilie na oboch stranách.
V roku 2002 to bol zas Tel Aviv, ktorý zmietol zo stola pozmenený návrh Rijádu normalizovať vzťahy arabských krajín s Izraelom, podmienený úplným stiahnutím sa z území, ktoré okupoval po vojne v roku 1967, vytvorením palestínskeho štátu a návratom palestínskych utečencov. Hoci plán podporili Spojené štáty a Európska únia, palestínska intifáda skomplikovala snahu Saudskej Arábie dostať za rokovací stôl palestínsku aj izraelskú delegáciu.

Poučoval Busha
Návrh z roku 2002 však nepripravoval Fahd. Vyšiel spod pera vtedajšieho korunného princa a jeho nevlastného brata Abdalláha ibn Abdala Azíza Saúda (71), ktorý dnes nahradil Fahda. Po záchvate mŕtvice, ktorá v roku 1995 postihla Fahda, prešla väčšina štátnických povinností na Abdalláha. A hoci Fahd presadzoval naďalej konzervatívny postoj, Abdalláh sa rozhodol zlepšiť vzťahy s Washingtonom. Hoci kritizoval USA za ich slabosť pre Izrael, amerického prezidenta Georgea W. Busha navštívil dvakrát na jeho ranči.
Priam historickou sa stala Abdalláhova veta, ktorú po návšteve na texaskom ranči v apríli tohto roku vyslovil pre arabské médiá: "Je zdvorilý, ale neinformovaný." Biely dom vzájomný rozhovor, ktorý trval oveľa dlhšie, ako býva zvykom, hodnotil ako dôkaz nadštandardných vzťahov Washingtonu so svojím arabským spojencom. Abdalláh sa však netajil priznať, že onen čas s Bushom strávil vysvetľovaním pointy situácie, v akej sa Palestínčania nachádzajú. "Bush počúva a debatuje zdvorilo, ale nie je dostatočne informovaný o situácii v regióne, najmä o situácii Palestínčanov. A tak bolo mojou povinnosťou stráviť s ním čo najviac času, aby som ho informoval priamo, bez sprostredkovateľov," vysvetlil Abdalláh.
Aj preto sa dá očakávať, že po nástupe na trón Abdalláh nezmení svoju politiku pre Blízky východ.

S teroristami a proti nim
Washington vždy považoval Rijád za spojenca v arabskom svete, a to aj napriek deficitu demokracie. Je známe, že Fahd sa veľmi nepriatelil s myšlienkou, že by nakladanie so štátnymi financiami malo byť transparentné. Aj vládnutie považoval za rodinný podnik rodiny Saúdovcov. V podstate až Abdalláh sa začiatkom tohto roku pričinil o to, aby si obyvatelia mohli aspoň na najnižšej úrovni vybrať vo voľbách svojich zástupcov. Hoci Washington na svoj zoznam "školení" o demokracii pripísal Rijád, kde by rád podporil vytvorenie reprezentatívnej vlády, na veľkú kritiku sa neodhodlal. Veď práve kráľ Fahd mu v 80. rokoch pomohol pri ťažení proti Sovietskemu zväzu v Afganistane (využil na to mudžahídov, ktorých podľa oficiálneho životopisu finančne podporoval). V roku 1990 zas dovolil, aby na posvätnej zemi pristáli americké vojenské jednotky a útočili odtiaľ na Irak. Abdalláh zas krátko pred prezidentskými voľbami v roku 2004 Georgeovi W. Bushovi prisľúbil, že Saudská Arábia do volieb nezdvihne ceny ropy. Vďaka lojálnosti Spojené štáty napríklad ostro nekomentovali fakt, že 15 z 19 útočníkov z 11. septembra 2000 boli Saudskoarabi. Len z času na čas Biely dom vyhlási, že kráľovská rodina by mala prestať finančne podporovať wahábistickú školu islamu, cez ktorú vraj tečú peniaze teroristom.
Vzťahy nepoškodila ani Abdalláhova požiadavka, aby americké jednotky z krajiny odišli. No krátko potom spustila Al-Kajdá teroristickú kampaň priamo proti Saudskej Arábii. "Teroristi sú zločinci, ktorí ničia všetky islamské a ľudské hodnoty. Sme v neľútostnej vojne s teroristami," tvrdí dnes Abdalláh. Práve on dohliadal na zatknutie asi 600 podozrivých, zničenie asi desiatich teroristických buniek a zabitie ich veliteľa v Saudskej Arábii.
Nový kráľ Abdalláh zahraničnú politiku meniť nebude. Nebude meniť ani ropnú politiku krajiny, kde je však už otvorený investíciám súkromného sektora. Naopak, dajú sa očakávať politické reformy. Práve tu môže, paradoxne, naraziť na odpor saúdovskej dynastie prítomnej v celej vláde.