Taliansky premiér Silvio Berlusconi síce presviedča obyvateľov, aby sa do budúcnosti dívali pozitívne, no krátko pred voľbami (9. a 10. apríla) sa zdá, že mnohých už nepresvedčí. Väčšina z nich totiž žije horšie než čakali pri nástupe Berlusconiho k moci v roku 2001. Príkladom je Anita (62), ktorej sa stačí opýtať, ako sa jej darí, a už má oči plné sĺz.
Ako pre Reuters uviedla bývalá učiteľka, po rokoch odovzdávania vedomostí musí dnes predávať v tržnici mäso, aby si zarobila mesačne aspoň okolo 780 eur, z ktorých aj tak len ťažko vyjde. O nič lepšie na tom nie sú ani jej dve deti. Dcéra pracuje síce pre poisťovňu, no s manželom a dvomi deťmi žili ešte donedávna u matky, pretože napriek tomu, že obaja pracujú, nemali na nový byt. Jej mladší brat (30) bude ešte roky žiť s matkou. Aj keď vyskúšal všetky možné profesie, nie je schopný nájsť si stabilnú prácu.

Nezabrali urážky ani cirkev
Ich prípad nie je ojedinelý, skôr typický v bežnej talianskej spoločnosti. Aj Anitina rodina sa podobne ako mnohí iní v roku 2001, keď Berlusconi nastupoval k moci, tešili na to, ako to v Taliansku zmení. Zníži sa nezamestnanosť, dane, zvýši sa tempo rastu hospodárstva. Dane síce znížil, no ekonomiku sa rozbehnúť vôbec nepodarilo a ľudia sa cítia horšie než predtým. Za rok 2005 sa podľa agentúry AFP Rímu opäť nepodarilo dosiahnuť žiadny ekonomický rast, export klesá už od polovice 90. rokov, rozpočtový deficit je na najvyššej úrovni od roku 1996 a štátny dlh vzrástol v minulom roku prvýkrát za ostatné desaťročie.
Práve ekonomické problémy redukujú Berlusconiho šance na znovuzvolenie v prospech svojho ľavicového konkurenta Romana Prodiho. Zdá sa, že mu nepomôže už ani ďalšie vyhladenie vrások, nástrel nových vlasov, ďalšie "bonmoty" na adresu ľavicovej opozície (komunisti v Číne varili deti či najnovšie stúpencov ľavicových strán prirovnal k mužským pohlavným orgánom) a asi ani katolícka cirkev. Ako uviedol ruský ekonomický denník Kommersant, len krátko pred voľbami ho podporil pápež Benedikt VI., ktorému sa zapáčil predvolebný Berlusconiho program odmietajúci práva homosexuálov, potraty a väčšie právomoci náhradných rodičov. Podľa posledných odhadov verejnej mienky (týždeň pred voľbami sa už prieskumy zverejňovať v Taliansku nesmú) ani to podľa Kommersantu nezabralo a Prodi vedie pred Berlusconim v pomere 56 ku 44 percentám.

Nevyjdú od výplaty k výplate
Premiér, inak najbohatší muž v Taliansku, vôbec nechápe, o akej kríze sa vôbec hovorí. Podľa neho sú tvrdenia, že talianska ekonomika ide dolu vodou, len výmysly tých, ktorí sa snažia vyvolať v Talianoch pesimistické nálady. Tí však nad takýmito vyhláseniami premiéra len krútia hlavou. "On azda ani nežije s nami v jednej krajine," hovorí 31-ročný strojný inžinier Ciro D'Antonio. "Ja pracujem v nadnárodnej firme dva roky. Teraz sa budem ženiť, no viem, že pri 1 200 eurách mesačne to budeme mať veľmi ťažké." Rovnaký názor má aj množstvo ďalších. Podľa jedného z najnovších prieskumov inštitútu Eurispes takmer každá štvrtá talianska rodina je buď chudobná, alebo jej toto riziko priamo hrozí. Až 58 percent opýtaných uviedlo, že má problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca a okolo 70 percent obmedzilo dovolenky, kúpu darčekov a večerné návštevy podnikov. Na prudkú zmenu v živote pritom stačí rozvod, choroba člena rodiny či narodenie dieťaťa.

Aj Cosa Nostra sa pripravuje na voľby
Zatiaľ čo pred pár rokmi nebol pre sicílsku mafiu problém "ukázať voličom správny smer" odpálením bomby alebo varovaním v podobe kozy bez hlavy, pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Taliansku sa mafia stiahla do úzadia a vyčkáva na to, ako dopadnú voľby. "Uvedomila si, že toto je citlivé obdobie hroziace zmenami, ktoré ju môžu ovplyvniť," uviedol pre Reuters hlavný vyšetrujúci sudca pre boj s mafiou v Palerme Antonio Ingroia. Ako dodal, mafiáni usúdili, že pre dobro biznisu je vhodné byť v úzadí a uzatvorili na ostrove nový "Pax Mafiosa". Príliš veľa hrmotu by im mohlo urobiť škrt cez rozpočet najmä v štátnych projektoch. Prakticky ani jedna štátna zákazka na veľké stavebné práce sa nezaobíde bez zapojenia mafie. Súčasná opozícia pritom poukazuje na fakt, že Berlusconiho vláda je príliš mäkká voči mafii, najmä potom, čo v roku 2001 všetkých 61 kresiel v sicílskom parlamente získali Berlusconiho stúpenci. Od toho obdobia sa aj podľa Ingroiu vláda prakticky prestala mafiou zaoberať a v súčasnosti tento problém už ani nie je súčasťou politickej agendy.