Vtedy vznikol Jamestown, prvá stála anglická osada v Severnej Amerike.
Nebol to prvý pokus Angličanov, ktorí chceli v druhej polovici 16. storočia ohroziť španielsky monopol v novom svete a osídliť americké územie. Najskôr sa o to pokúšal v roku 1584 sir Walter Raleigh. Výprava, ktorú vyslal, objavila pri Severnej Karolíne ostrov Roanoke. O tri roky neskôr tam prišli prví osadníci. V roku 1590 však osadu našli opustenú a zničenú, jej obyvatelia zmizli bez stopy.
Zrod Jamestownu
Dejiny však prepísala až výprava z roku 1607, ktorú k americkým brehom vyslala londýnska spoločnosť Virginia. Akcionári firmy očakávali najmä tučný zisk, pretože hlavným cieľom výpravy bolo nájsť zlato a striebro a až potom preskúmať cesty k novým územiach alebo "hľadať" stratenú kolóniu na ostrove Roanoke.
Misia z komerčného hľadiska úlohu nesplnila. Tri lode - Susan Constant, Godspeed a Discovery - vyplávali z anglického prístavu Plymouth v decembri 1606. Po náročnej a problémovej plavbe dlhej 144 dní napokon priplávalo do zátoky Chesapeake 104 mužov a chlapcov. Na prvých lodiach nebola žiadna žena. Kapitán Christopher Newport vystúpil na breh 26. apríla 1607 na mieste, ktoré nazval Cape Henry.
Výprava potom pokračovala po rieke James River do vnútrozemia, kde kolonisti hľadali vhodné miesto - najmä chránené pred Španielmi od mora - na založenie osady. Našli ho napokon na "bahnitom ostrove (vtedy polostrove) plnom komárov". Jeden z vtedajších osadníkov však údajne videl "nepoškvrnené lúky, pekné stromy a čerstvé vody v lesoch". Miesto malo výhodu aj v tom, že ho neobývali Indiáni a anglické lode tam mohli kotviť bez problémov. Tak vznikol presne pred 400 rokmi Jamestown, ktorý pomenovali po vládnucom anglickom kráľovi Jakubovi I. (v angličtine James).
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Ťažké začiatky
Osada však nemala ustlané na ružiach. Farmárčenie sa osadníkom nedarilo, pretože väčšina z nich boli dobrodruhovia a džentlmeni, ktorí vlastnými rukami nikdy nepracovali. "Mesto" takmer vymrelo od hladu. Hlavnou postavou sa vtedy stal nájomný vojak John Smith, ktorý v osade zaviedol prísny poriadok a donútil všetkých pracovať.
Smith bol známy aj svojím romantickým vzťahom s Pocahontas, dcérou miestneho indiánskeho náčelníka Powhatana. Keď Smith odcestoval v roku 1609 do Anglicka, z osadou to išlo dolu kopcom. Dielo skazy takmer dokonal hladomor a početné zrážky s Indiánmi.
O prežitie Jamestownu sa napokon postaral tabak, ktorý tam začal v roku 1612 pestovať John Rolfe. Ten prispel k stabilite aj tým, že sa oženil s Pocahontas. Mesto sa neskôr stalo hlavným mesto Virginie.
Osada dnes
Ešte donedávna sa o Jamestowne hovoril len ako o "jednej z prvých anglických osád" na území Severnej Ameriky. Až v roku 1994 archeológovia našli zvyšky pôvodného osídlenia a pre Američanov sa Jamestown stal vyhľadávanou lokalitou a takmer pútnickým miestom, kde sa zrodili Spojené štáty americké.
Dnes sa na pozemkoch, kde stála pôvodná osada, nachádzajú zvyšky pevnosti a replika niekdajšej dediny s domami s drevenými strechami. Návštevníci tam nájdu aj vykopávky, medzi ktorými nechýbajú kúsky šachových figúrok, železné nože, medené šperky a dokonca klepetá krabov, ktoré zostali z "dávneho" obeda.