Aj napriek vlne násilností v Uzbekistane a čoraz výraznejšom porušovaní ľudských práv inými režimami v Strednej Ázii, Washington stále neuvažuje, že by sa z týchto oblastí stiahol. Práve naopak, hoci existuje doktrína šírenia slobody vyhlásená prezidentom Georgeom W. Bushom, plánuje týmto krajinám aj naďalej pomáhať a platiť za strategické partnerstvo, momentálne nevyhnutné pre operáciu v Afganistane.
Ako cez víkend napísal americký denník Washington Post, Spojené štáty rokujú s despotickým režimom uzbeckého prezidenta Islama Karimova o dlhodobom prenájme kľúčovej vojenskej základne Kárší Chanabád (tzv. K2). Je pritom nielen kľúčovým centrom pre zásobovanie jednotiek v Afganistane, ale strategicky významná pre celý stredoázijský región. Ako píšu noviny, rozhovory sú mimoriadne chúlostivé najmä po minulomesačnom násilnom potlačení demonštrácií, pri ktorom mohlo zahynúť aj tisíc civilistov.
Washington sa pritom na uzbecké vojenské partnerstvo spolieha od roku 2001, keď sa začali operácie v Afganistane. Dnes na jednej strane USA hovoria o deficite demokracie, politických represiách a porušovaní ľudských práv, na druhej strane sa tejto aliancie nemienia vzdať. "Prístup k tejto základni je bezpochyby kritickým pre podporu našich bojových operácií," vyhlásil pre CNN hovorca Pentagónu. Podľa neho prenájom USA zatiaľ vyšiel na 15 miliónov dolárov. Karimovova diktatúra však každoročne dostáva z USA ďalšie milióny dolárov, v roku 2004 to bolo 50,6 milióna, z čoho asi pätina putovala na konto tajnej služby SNB. Po výraznej kritike to bolo oproti stavu spred dvoch rokov zníženie, v roku 2002 totiž dostal Karimov až pol miliardy a SNB zinkasovala 79 miliónov dolárov.
Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že niektoré uzbecké jednotky, trénované americkou armádou, mohli zohrávať kľúčovú rolu pri potláčaní nepokojov. Aj niektorí americkí senátori už vyzývajú, rovnako ako mnohé medzinárodné organizácie, aby sa krviprelievanie prešetrilo tímom nezávislých odborníkov. Dovtedy požadujú zákonodarcovia, aby mali byť rokovania o základni zastavené. "Išlo predsa o masaker," povedal republikánsky senátor Lindsay O. Graham. Uzbecké úrady medzinárodné vyšetrovanie najnovšie odmietli minulý týždeň po výzvach generálneho tajomníka NATO Jaapa De Hoop Scheffera. K slovným výzvam NATO či Európskej únie, volajúcich po prešetrení krvavých udalostí v uzbeckom Andižane, sa tak pridali aj ďalší členovia Kongresu, pričom požadujú viac než slová. "Mali by sme viac než iba hovoriť, keď ide o krajiny, v ktorých sú zneužívania bezpečnostnými jednotkami rutinou. Zákony, ktoré podmieňujú pomoc krajinám ako Uzbekistanu, Indonézii či Nepálu sa nie vždy uplatňujú ako by mali," dodal.
No nie je to iba Uzbekistan, ktorého režim je známy mimoriadne brutálnymi praktikami mučenia tisícok politických väzňov (v prípade Muzafara Avozova to dokonca bolo uvarenie zaživa) sa stáva čoraz väčším problémom pre USA. V Strednej Ázii je príkladov viac než dosť, keďže práve v tejto oblasti sú od 11. septembra mnohí ich vojenskí spojenci. Ide o spojenecké krajiny, v ktorých vládnu nedemokratické režimy a porušujú sa ľudské práva. Kazachstan tiež poskytuje svoj vzdušný priestor Spojeným štátom a minulý rok dostali od USA výnimku na poskytnutie pomoci aj napriek nevyhoveniu politickým kritériám. Dôvodom nebolo nič iné než národná bezpečnosť. Nedávno v krajine zrušili množstvo novín a politických strán. Finančnú pomoc zo spomínaných dôvodov dostáva napríklad aj Pakistan.
StoryEditor
Američania sa nechcú vzdať uzbeckej základne
Aj napriek vlne násilností v Uzbekistane a čoraz výraznejšom porušovaní ľudských práv inými režimami v Strednej Ázii, Washington stále neuvažuje, že by sa z týchto oblastí stiahol.