Slovensko sa v oblasti inovácií ocitlo v poslednej, stagnujúcej skupine krajín, a to v spoločnosti takých krajín, ako Turecko alebo Bulharsko. Vyplýva to z analýzy národných reformných programov členských krajín, ktoré včera zverejnila Európska komisia. Zlé čísla o stimuloch pre priemyselné oblasti s vysokou pridanou hodnotou nezachránil ani fakt, že šesť slovenských IT spoločností sa ocitlo v prehľade 500 najrýchlejšie rastúcich firiem na svete.

Žiadny futbal
Reformné programy sú súčasťou celoeurópskeho plánu na zvyšovanie rastu a zamestnanosti, známeho pod názvom Lisabonský program. Komisár Gunter Verheugen, zodpovedný za priemysel a hospodárstvo, odmietol v stredu komentovať, či ide o rebríček spĺňania Lisabonských kritérií. "Toto nie je futbalová tabuľka," vyhlásil komisár. Slovensko sa s doterajšími výsledkami zaraďuje napriek tomu na koniec hodnotených krajín.
Komisia v Bruseli vyzýva slovenské úrady, aby venovali viac pozornosti inováciám, novým technológiám a ich prepojeniu na vzdelávanie. V nedávno uverejnenej správe "Európska komisia vládu v Bratislave vyzýva na ráznejšie stimuly pre oblasť, ktorá sa má podľa Bruselu stať nosným pilierom európskej ekonomiky. Dva mesiace pred summitom Európskej rady, ktorý bude venovaný ekonomickým problémom, sa dokument zaoberá aj pretrvávajúcimi rozdielmi v zamestnanosti medzi jednotlivými regiónmi. Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu už niekoľkokrát v pléne v Štrasburgu vyslovili obavy z toho, že príchod investícií do západoslovenského zlatého trojuholníka medzi Bratislavou, Nitrou a Trnavou, len prehlbuje rozdiely medzi zaostalými regiónmi a centrom. Komisia sa v správe sústreďuje aj na fakt, že slovenská ekonomika vytvára len veľmi malý priestor na profesionálne uplatnenie skupín, ako sú Rómovia a hendikepovaní. Medzi opatrenia, ktoré bude žiadať európska exekutíva, patrí aj odstránenie rozdielov medzi mzdami mužov a žien, ktoré považuje Brusel za formu profesijnej diskriminácie.

Výchova k podnikaniu už v školách
Správa preto vyzýva na systémové opatrenie, ktoré by malo spojiť vytváranie podnikateľského prostredia pomocou stimulov na inováciu na jednej strane a zamestnaneckej politiky na druhej strane. Komisia chce, aby sa na Slovensku, rovnako ako v ostatných krajinách, do roku 2007 skrátil čas na založenie firmy na polovicu a následne na menej ako jeden týždeň. Slovenskí Európania by mali mať podľa návrhov komisie v školských osnovách podnikateľskú výchovu.
Lisabonská národná stratégia by sa mala zároveň sústrediť na prepojenie vzdelávania a sveta technológií. Podiel internetu v slovenských domácnostiach a školách je však zatiaľ v únii jeden z najnižších. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v stredu vyzval členské štáty, aby naplnili ambiciózne reformné programy skutkami. "Je čas prejsť na vyššiu rýchlosť," vyhlásil Barroso. Ako dodal, ciele sú jasné: "Chceme špičkové vysoké školy, odborne pripravenú a vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, silný systém sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy." Mladí ľudia, ktorí skončia štúdium, by mali do šiestich mesiacov dostať pracovnú ponuku alebo rekvalifikáciu, ktorej presné kontúry predstaví slovenský komisár Ján Figeľ. Niektorí z mladých vedcov a inžinierov by mohli získať miesto v novom Technologickom inštitúte únie. Ten má vzniknúť do roku 2007 a má byť centrom inovácie na kontinente.

Stále nedostatky
Slovensko má napriek pozitívnemu hodnoteniu začatých reforiem nedostatky a EK sa obáva, že táto alebo budúca vláda ich nebudú schopné odstrániť. Medzi reformy patrí zvýšenie výdavkov do vyššieho vzdelávania do roku 2010 na dve percentá HDP. Na zvýšenie konkurencieschopnosti v tejto oblasti pritom slovenská vláda prijala minulý rok program pod názvom Minerva, ktorý počíta s vyššími investíciami do vzdelávacích programov, vedy a rozvoja nových technológií.