Operácie americkej tajnej služby CIA v Európe sú zrejme rozsiahlejšie než sa predpokladalo. Ústredná spravodajská služba tu totiž nielenže mala tajné väznice pre podozrivých teroristov, ale aj protiteroristické operačné centrá. Informoval o tom denník Washington Post. CIA vybudovala tieto centrá vo vyše dvoch desiatkach krajín na svete a pracujú v nich nielen americkí agenti, ale aj dôstojníci z tamojších tajných služieb. Ich hlavnou úlohou je teroristov prenasledovať, lapať a prenikať do ich sietí. Podľa Postu je v týchto zariadeniach najmodernejšia špionážna technika CIA s priamym prístupom do najtajnejších databáz služby. Od 11. septembra sa podarilo chytiť asi 3 000 podozrivých teroristov, najmä vďaka spolupráci s inými krajinami.
Základňa v Paríži
CIA má tieto centrá v Európe, na Blízkom východe a v Ázii. Jedno z najväčších sa nachádza v Paríži, hoci Francúzsko bolo jedným z najväčších kritikov americkej politiky za posledné roky. Tamojšia centrála sa nazýva Základňa aliancie a pracujú tam okrem amerických a francúzskych špiónov aj agenti z Británie, Nemecka, Kanady a Austrálie. Ide o jediné multinárodné centrum CIA, ktoré vykonáva operácie po celom svete. Ďalšie významné centrá boli v Indonézii aj v Uzbekistane, kde vládne tvrdou rukou Islam Karimov. Centrá vystavali podľa vzoru protinarkotických komplexov CIA v Latinskej Amerike a Ázii. Prvé zo spomínaných protiteroristických centier vznikali už v 90. rokoch na sledovanie militantov v Saudskej Arábii, Jemene, Egypte, Čečensku, v Bosne a v ďalších krajinách bývalej Juhoslávie.
CIA lietala aj do Česka
V Európe nestihol vychladnúť ani škandál o tajných väzniciach, ktoré mali Američania zakladať aj v nových demokraciách východnej Európy. Washington Post síce konkrétne miesta nezverejnil, no organizácia zaoberajúca sa monitorovaním dodržiavania ľudských práv Human Rights Watch tak urobila. "Sme si istí, že CIA lietala z Afganistanu na poľské letisko Sczytno-Szymany (neďaleko Mazurských jazier) a do rumunského Temešváru. Washington Post hovorí o väzeniach vo východnej Európe. My tvrdíme, že jediné miesta vo východnej Európe, kde CIA pristávala ako na konečnej stanici, boli v Poľsku a Rumunsku," povedal HN Marc Garlasco z Human Rights Watch. Podľa neho nie je isté, či sú väznice stále funkčné, keďže ich informácie sú z rokov 2001 - 2004. V Poľsku malo ísť o Boeing 737 s registračným číslom N313P.
Human Rights Watch tiež potvrdzuje správy o medzipristátiach v Českej republike. "Niekoľko letov CIA bolo aj na pražské letisko Ruzyně. Nemáme však informácie, že by to mohlo súvisieť s tajnými väznicami," dodáva Garlasco. Aj v tomto prípade išlo o Boeing s číslom N313P, v minulosti o tom informoval aj New York Times. Lietadlo videli aj na letiskách v Nemecku či Írsku. Podľa expertov ním tajná služba podozrivých transportovala do krajín ako Afganistan či Uzbekistan, kde sa mohli použiť brutálnejšie vypočúvacie metódy. "Obávame sa, že väznice založili, aby mohli väzňov týrať, ale nemáme dôkazy," hovorí Garlasco, a dodáva: "Existencia tajných komplexov podporuje viac terorizmus než zverejnenie toho, kde sa nachádzajú."
Rumunský prezident Traian Basescu okamžite vyhlásil, že Washington o založenie väzníc, ktoré sa nazývajú "čierne lokality", Bukurešť nikdy nepožiadal. Rozpačitý bol pri tejto správe aj hovorca poľského ministra obrany Leszek Laszaczak. Americký denník The Christian Science Monitor tiež informoval, že existenciu väzníc na svojom území poprelo medzi inými aj Slovensko. Podľa Washington Post majú byť väznice v ôsmich krajinách, explicitne vymenoval Thajsko, Afganistan a Guantánamo na Kube.
Vyšetrovanie úniku
Škandály majú dosahy aj na americkej politickej scéne. Podľa televízie MSNBC už CIA spustila interné vyšetrovanie, ako mohlo k úniku tajných informácií o väzniciach vôbec dôjsť. Následne bude na ministerstve spravodlivosti, či začne aj kriminálne vyšetrovanie.
Republikánov v Kongrese tiež viac ako samotný fakt existencie väzníc (ktoré zrejme odporujú medzinárodnému aj americkému právu) znepokojuje únik informácií. Vodca senátnych republikánov Bill Frist, ako aj republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Dennis Hastert iniciovali kongresové vyšetrovanie incidentu. "Ak je informácia pravdivá, môže mať informačný únik rozsiahle a nebezpečné následky, môže ohroziť naše snahy chrániť Američanov a našu vlasť pred teroristickými útokmi," domnieva sa Frist. Senát zároveň vyzval nového riaditeľa pre národné spravodajstvo Johna Negroponteho, pod ktorého všetky spravodajské služby spadajú, aby im poskytol detaily o väzniciach.