Pod tlakom Američanov sa irackí politici včera intenzívne venovali príprave novej irackej ústavy. Do poslednej chvíle však nebolo jasné, či sa na texte bezprostredne dohodnú alebo či bude nutné lehotu predĺžiť. Predpokladá sa, že občania by potom ústavu schvaľovali v referende 15. októbra.
"Dúfame, že dosiahneme dohodu. Ak sa to nepodarí, budeme požadovať odklad do 1. septembra či až do polovice budúceho mesiaca," citovali agentúry Chálida al Atíju, šíitského zástupcu vo výbore na prípravu ústavy. Podobne sa vyslovil aj poslanec Džavád al Maliki, podľa ktorého je lehotu možné bez problémov predĺžiť o jeden až dva týždne. Posun v stanovenom harmonograme schvaľovania novej ústavy by si však vyžadoval súhlas dvoch tretín parlamentu, prezidenta a oboch viceprezidentov.
Zo sporných otázok je pritom zrejme najvýbušnejšia problematika federalizácie krajiny. Irackí politici musia zvládnuť ťažkú úlohu pri zohľadnení kurdskej požiadavky na autonómnu oblasť v severnej časti Iraku a obdobnej požiadavky šíitov na juhu. Sunniti sa obávajú, že by to Irak rozdelilo a varovali, že ústavu nepodporia, ak bude obsahovať ustanovenie o federálnom usporiadaní.
Kurdský poslanec Mahmud Othman vyhlásil, že ak sunniti návrh odmietnu, mohol by parlament rokovať o ústave aj bez ich súhlasu. Pravda, vláda by sa v takom prípade vystavila nebezpečenstvu, že v celonárodnom hlasovaní o ústave nezíska väčšinu.
Podľa irackého ministra ropného hospodárstva Ibrahima Bahra al Uluma nový základný dokument krajiny zdôrazní, že ropné bohatstvo krajiny patrí všetkým občanom a že podrobnosti o rozdeľovaní príjmov dohodnú všetci zainteresovaní neskôr. Provincie, kde sa ropa ťaží, budú mať vyšší podiel na výnosoch, pretože budú musieť znášať ekologické následky ťažby.
Američania naliehajú, aby Iračania dodržali všetky dohodnuté termíny schvaľovania ústavy. Postup podľa časového harmonogramu by im pomohol v plánoch na stiahnutie vojakov. Prezident George W. Bush nazval vypracovanie ústavy "kritickým krokom na ceste Iraku smerom k vlastnej zodpovednosti za vývoj v krajine", hoci stiahnutie amerických ozbrojených síl zatiaľ odmietol.
Ako napísal denník Washington Post, mnohé americké ciele boli až príliš ambiciózne a Američania sa musia uspokojiť s menším pokrokom, než v aký dúfali. "Chceme vybudovať demokraciu, ale pomaly dospievame k poznatku, že zachováme istý druh islamskej republiky," citovali noviny nemenovaného amerického vládneho úradníka.