Európsky parlament mal počas prvého poprázdninového zasadnutia v Štrasburgu prerokovať správu poslanca Elamara Broka o dodatku k colnej únii medzi Bruselom a Ankarou. Turecko podpísalo začiatkom leta dokument, v ktorom uznalo rozšírenie colnej únie na nové členské krajiny -- vrátane Cypru. Cyperským obchodným lodiam a lietadlám však naďalej zakazuje vstup do tureckých prístavov a letísk. Niekoľko dní po podpise Ankara oznámila, že podpis colnej dohody -- nevyhnutný krok k otvoreniu vstupných rokovaní 3. októbra -- neznamená uznanie Cypru.
Šéf cyperskej diplomacie George Iacovu označil turecké vyhlásenie za "vrcholné dielo provokácie". Ministri zahraničných vecí, ktorí sa stretli na neformálnej schôdzke vo waleskom Newporte, síce vyzvali Turecko, aby Cyprus uznalo, no pripomenuli, že to nie je podmienkou na otvorenie plánovaných rozhovorov.

Potreba právnej expertízy
Poslanci Európskeho parlamentu sa na návrh holandského poslanca Camiela Eurilngsa a nemeckých poslancov dohodli, že hlasovanie o colnej dohode s Tureckom vyradia z programu prvého septembrového hlasovania. Spravodajca Elmar Brok je presvedčený, že parlament má stále čas vyjadriť sa k otázke v poslednom septembrovom týždni. Oficiálnym dôvodom je žiadosť skupiny poslancov, ktorí dali preskúmať právnemu oddeleniu EP dosah tureckého vyhlásenia o Cypre.
"Parlament nemôže rozhodovať o takej vážnej záležitosti, ako je colná únia s Tureckom v prípade, že nie sú jasné všetky vyhlásenia, ktoré podpis sprevádzajú," uviedol v pondelok Eurilngs. Právnu expertízu si dala urobiť aj Rada EÚ a obe inštitúcie dúfajú, že budú vedieť právny názor expertov do konca septembra, aby otázka Cypru nepoznačila októbrový začiatok rokovaní s Ankarou.

Vplyv nemeckých volieb
Druhým dôvodom, o ktorom nikto verejne nehovorí a prenikol do kuloárov v Štrasburgu, sú blížiace sa nemecké voľby. Skupina nemeckých poslancov rôznych politických tendencií si neželá, aby sa "turecká otázka" otvárala niekoľko dní pred voľbami. Je všeobecne známym faktom, že predovšetkým európski ľudovci (najsilnejšia frakcia v EP) sú v otázke tureckého členstva minimálne rozdelení. Ich šéf Hans Gert Pöttering, blízky vyzývateľke kancelára Gerharda Schrödera Angely Merkelovej, minulý týždeň v Bruseli opätovne vyzval na "férové rozhovory s Tureckom". V jeho podaní to znamená, že "rokovací balíček", ktorý majú budúci týždeň schváliť členské krajiny EÚ by mal obsahovať aj možnosť uzavretia " privilegovaného partnerstva" namiesto plného členstva s Tureckom. Ankara už prostredníctvom šéfa svojej diplomacie Abdulláha Güla takého návrhy odmietla a pohrozila, že sa nebude v takom prípade uchádzať o členstvo.
Poslanci v EP odmietajú, že by chceli právnym spôsobom zablokovať alebo minimálne oddialiť začiatok vstupných rozhovorov s Tureckom. Strana zelených sa v pondelok pokúsila presadiť debatu o colnej únii, no nezískala nevyhnutnú podporu. Martin Schulz, šéf druhej najsilnejšej socialistickej frakcie, k žiadosti zelených uviedol: "Nie je správne, aby sme o rozšírení colnej únie rokovali teraz, pretože nepoznáme pozíciu Rady EÚ k problému neuznania Cypru. Navrhujeme, aby sme sa k otázke vrátili v druhej polovici septembra." Jeho slová podporili šéfovia veľkých frakcií a Brok vyzval Európsky parlament, aby vyvinul tlak na radu a dosiahol tak právny posudok o Cypre do 22. septembra.

Právomoc EP
Európsky parlament nemá v tomto štádiu prípravy vstupných rozhovorov skutočnú právomoc zabrzdiť rozhodnutie šéfov vlád a štátov európskej dvatsaťpäťky z decembra minulého roku. Európska rada na summite rozhodla o otvorení rokovaní s Tureckom a úloha parlamentu sa prejaví až na záver cyklu, ktorý môže trvať 10 až 15 rokov. Podobne ako v prípade Slovenska a ostatných kandidátov má Európsky parlament právomoc odmietnuť, zablokovať alebo oddialiť vstup krajiny do spoločenstva, a to aj v prípade, že krajina ukončila vstupné rokovania. Najlepším príkladom sú Rumunsko a Bulharsko, ktoré ukončili rokovania minulý rok, no parlament by ich najradšej videl v postavení členov až v januári 2008.
Je preto v tureckom záujme pracovať na získavaní si poslancov EP -- pléna, ktoré ostalo politicky otrasené po neúspechu európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku.