Málokto vie, že to boli Vikingovia, a nie Krištof Kolumbus, ktorí objavili nový svet -- Ameriku. Bojovníci, ktorí žili v období rokov 750 a 1050, sa však venovali aj niečomu inému, než len rabovaniu a masakrovaniu svojich nepriateľov. Boli to šikovní obchodníci, remeselníci, kolonizátori i vynikajúci moreplavci," vysvetlil Christian Keller, odborník na vikinskú históriu z univerzity v Osle. Navzdory bežným predstavám o tomto národe vytvorili Vikingovia vyspelú civilizáciu. Prispôsobili sa životu na mnohých miestach, ktoré obsadili. Na Islande a v Grónsku vytvorili čisto vikinské spoločnosti.
Vikingovia fyzicky prevyšovali ostatných obyvateľov Európy, čo dokazujú pozostatky nájdené pri vykopávkach na cintoríne v Grónsku. Nikdy nenosili prilby s rohami, ako sú zvyčajne prezentovaní. "Rohy boli výmyslom nemeckého skladateľa Richarda Wagnera," uisťuje Keller. Poukazuje pritom na kamenné rytiny, kde na vikinských prilbách žiadne rohy nie sú.
Podľa písomných záznamov objavil Grónsko v rokoch 982 až 986 Viking Eirik Raude Torvaldsson. Jeho syn Leiv Eiriksson mohol objaviť Ameriku v roku 1000, ako sa píše v ságach, originálnych textoch, ktoré dokumentujú vikinskú ústnu tradíciu. Sága hovorí, že to bol obchodník Bjarne Herjolvsson, kto náhodou zazrel Ameriku, keď sa jeho loď stratila uprostred búrky. Jeho rozprávanie podnietila Eirikssona, aby sa vydal na západ až k neznámej krajine.
Odborníci však nesúhlasili s tým, že by mohol byť Eiriksson objaviteľom Ameriky. Pochybujú dokonca o tom, že vôbec existoval. "Panuje vysoký stupeň neistoty. Písomné pramene sa na niektorých miestach zmieňujú o výpravách v rokoch 1000 až 1030 ku kanadským brehom. Tie boli zozbierané až 300 rokov potom, čo sa výpravy odohrali," upozornil bádateľ. Ságy totiž "miešajú európsku kontinentálnu literatúru s vikinskými mýtusmi a piesňami, a preto nemožno vedieť, ktoré časti sú historicky dôveryhodné a ktoré sú legendy a folklór," dodal.
Napriek tomu tieto príbehy "obsahujú pravdivé jadro a konkrétne činy", vyhlásil Keller. Opiera sa pritom o výskumy nórskych vedcov a výsledky ich bádania. Výpravy tohto škandinávskeho národa cestovali do Ameriky v priebehu storočí. Obchodovali síce s domorodcami, ale inak v Novom svete svoje stopy nezanechali -- nepodarilo sa im ich kolonizovať tak, ako to o niekoľko storočí neskôr urobil Krištof Kolumbus.