Slovenská ženijná jednotka pôsobila v rámci misie Iracká sloboda od júla 2003. V siedmich rotáciách sa postupne vystriedalo 716 vojakov. Ich úlohou bola najmä likvidácia munície a odstraňovanie mín. V Iraku zahynuli štyria Slováci -- traja v roku 2004 pri mínometnom útoku, štvrtý vlani v novembri po výbuchu nastraženej nálože. Posledná rotácia odišla na základe rozhodnutie slovenskej vlády koncom januára. V Iraku zostalo šesť dôstojníkov v štábnych funkciách a päť vo výcvikovej misii Severoatlantickej aliancie. "Iračania nepotrebujú výkonnú, ale logistickú pomoc," viackrát vyhlásil slovenský premiér Robert Fico. Naše možnosti, ako vojensky pomôcť Iraku, vidí najmä vo výcviku irackých bezpečnostných zložiek.
Slováci, ktorí v Iraku istý čas žili a pôsobili, sa na budúcnosť tejto nepokojnej krajiny pozerajú skepticky. "Je to veľmi tragická krajina," povedal pre HN lekár slovenskej jednotky v Iraku Peter Mayer, ktorý sa na Slovensko vrátil s poslednou rotáciou. V Iraku strávil pol roka. Zmierenie medzi šiitmi a sunnitmi nevidí veľmi ružovo. "Minimálne pokiaľ sa nepodarí vyriešiť náboženské rozpory medzi nimi," dodal Mayer.
Vojakov by podľa predstáv slovenskej vlády mali nahradiť firmy. S Irakom sme mali čulé hospodárske styky už v časoch bývalého Československa. Naše firmy tam obchodovali hlavne v strojárskom a ropnom priemysle. Na túto spoluprácu by sme teraz mali nadviazať. Irak ponúka široké možnosti spolupráce -- v stavebníctve, ropnom priemysle, strojárstve, ale aj v oblasti špeciálnej výroby. Fico počas predchádzajúcich návštev Iraku hovoril s tamojšími lídrami o výstavbe ciest i spolupráci v strojárskej oblasti vrátane zbrojného priemyslu. Irackí predstavitelia ubezpečujú, že ich krajina má nebezpečné lokality, ale aj také, ktoré sú vhodné na podnikanie.