StoryEditor

Nezávislosť Grónska môže zaistiť ropa

22.11.2005, 23:00
Pred dvoma rokmi spôsobila pád grónskej vlády eskimácka liečiteľka, ktorú si najal kabinet premiéra Hansa Enoksena, aby z vládnych budov silou svojej vôle vyhnala zlých duchov, ktorí ničia vzťahy medzi Inuitmi a dánskou menšinou.

Pred dvoma rokmi spôsobila pád grónskej vlády eskimácka liečiteľka, ktorú si najal kabinet premiéra Hansa Enoksena, aby z vládnych budov silou svojej vôle vyhnala zlých duchov, ktorí ničia vzťahy medzi Inuitmi a dánskou menšinou. Pred dvoma mesiacmi to boli zasa nadmerné výdavky za návštevy striptérskych klubov a japonských reštaurácií, ktoré dvaja ministri vlády hradili z verejných fondov.
Najväčší ostrov sveta Grónsko, veľký ako pätina Európy, pred rokmi pútal pozornosť okolitého sveta predovšetkým faktom, že je z osemdesiatich percent pokrytý večným ľadom. Dnes vďaka globálnemu otepľovaniu a rýchlemu ústupu ľadovcov láka ťažobné spoločnosti, ktoré môžu vláde v Nuuku zaistiť stámiliónové príjmy, a tým i predpoklad na vyhlásenie grónskej nezávislosti.
Polovicu štátnych výdavkov ostrova s rozlohou presahujúcou dva milióny štvorcových kilometrov a obývaného 56-tisíc Inuitmi teraz hradí Dánsko. Enoksenov kabinet však ráta s tým, že by Grónsko mohlo byť už o niekoľko rokov sebestačné. Prispieť k tomu má rozvoj turistického priemyslu, vyššie kvóty rybolovu a ložiská ropy.
Vrty v Nuuku
Enoksenovi sociálni demokrati už podpísali nový kontrakt s kanadskou spoločnosťou EnCana Corporation. Tá bude ropu hľadať v mori západne od hlavného mesta Grónska. Predbežný geologický prieskum ukázal, že by pod morským dnom mohli byť ukryté až dve miliardy barelov suroviny. V budúcich tridsiatich rokoch by mohli vláde v Nuuku zaistiť iba na licenčných poplatkoch 70 miliárd dánskych korún (viac než desať miliárd dolárov).
"Jeden vrt v mori západne od Grónska stojí 300 miliónov dánskych korún (približne 50 miliónov dolárov), čo najlepšie ukazuje vážnosť záujmu kanadskej spoločnosti o ťažbu," tvrdí Jörn Skov Nielsen, šéf Úradu pre nerastné suroviny a ropu v Nuuku.
V budúcom roku chce Enoksenova vláda, ktorá vyhrala predčasné parlamentné voľby, vypísať v poradí už štvrté kolo koncesií pre oblasť ležiacu pri zálive Disko, 600 kilometrov severne od hlavného mesta Grónska.
Spoločnosť TGS Nopec, sídliaca v Oslo, je presvedčená, že v okolí ostrova sa nachádzajú rovnako výdatné ložiská ropy ako v Nórskom mori. Spoločnosť má okrem iného zásluhu na tom, že Nórsko je už piaty rok za sebou na čele rebríčka krajín s najvyšším indexom ľudského rozvoja a hrubý domáci produkt na obyvateľa je porovnateľný so Spojenými štátmi.
Turisti a roztápajúce sa ľadovce
Grónsko s jeho fjordmi, veľrybami a polárnou žiarou začali pred niekoľkými rokmi objavovať i turisti. Dnes navštívi ostrov každoročne 30-tisíc Dánov, Nemcov, Britov a Španielov. Pravidelné lety ku grónskemu pobrežiu z hlavného mesta Islandu Reykjavíku zaviedla spoločnosť Iceland Air.
O najnovšiu atrakciu sa postaralo práve závratné tempo globálneho otepľovania. Z mestečka Ilulissat, ležiaceho v zálive Disko, vozí miestna cestovná kancelária turistov v rybárskych kutroch k ľadovcu Sermeq. Tam môžu pozorovať, ako sa s mohutným hučaním rútia do mora niekoľkotonové bloky odpadávajúce z čela ľadovca.
"Nikdy som nevidel nič podobné. Ľad a sneh máme u nás doma, tam sa však nestráca hromadne v oceáne. Budem o tom rozprávať vnúčatám, keď budem starý," povedal pre agentúru AP štyridsaťdvaročný Javier Gonzáles z katalánskej Barcelony.
Diera v ozónovej vrstve nad Arktídou už pomohla odkryť ložiská zlata neďaleko Nuuku a nálezisko rubínov pri Kimmirute 160 kilometrov južne od hlavného mesta.
Rozpúšťanie ľadovcov, z ktorých niektoré ustúpia za rok až o kilometer, začína robiť Nuuku aj starosti. Grónsko je najväčšou zásobárňou pitnej vody na svete a export tejto komodity prináša do štátnej pokladnice milióny dánskych korún.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
13. august 2022 11:45