Slabým kompromisom a bez prílišnej angažovanosti Washingtonu - tak sa počas víkendu v kanadskom Montreali skončila konferencia 190 štátov o klimatických zmenách. A to aj napriek tomu, že Spojené štáty tento rok zaznamenali v dôsledku extrémneho počasia bezprecedentné škody a rok 2006 nemusí byť v tomto ohľade lepší.
Bez Washingtonu
Delegácie sa na klimatickom summite OSN aspoň dohodli na pokračovaní dialógu a otvorení formálnych rokovaní o znižovaní emisií skleníkových plynov po roku 2012, keď vyprší platnosť Kjótskeho protokolu. USA, ktoré produkujú až štvrtinu všetkých škodlivín, sa však na týchto rokovaniach nezúčastnia. Bushova administratívna akceptovala iba veľmi vlažnú dohodu o zúčastnení sa na "prieskumnom globálnom dialógu" o budúcich krokoch pri boji proti klimatickým zmenám. No tento globálny dialóg vylučuje rokovania vedúce k novým záväzkom. Jedným z prvých krokov prezidenta Georgea W. Busha po nástupe do funkcie v roku 2001 bolo odstúpenie od Kjóta. Ako dôvod uviedol negatívny hospodársky dosah. Úlohou summitu pritom bolo zblížiť stanoviská USA na jednej strane a Európy a Japonska na druhej strane, čo sa zjavne nepodarilo. Dohoda navyše nestanovuje ani žiaden časový harmonogram, jedine ustanovenie, aby sa skončili do roku 2012, čím podľa nich nevznikne medzera v kontinuálnom boji proti globálnemu otepľovaniu.
Vedecká verejnosť sa pritom zhoduje, že klimatické zmeny a globálne otepľovanie sú realitou, a najmä výsledkom ľudskej činnosti. Pokračujúce otepľovanie spôsobuje rozpúšťanie ľadovcov, arktickej ľadovej pokrývky, otepľuje oceány, stúpa hladina mora. Predpovedajú tak extrémne klimatické výkyvy v nasledujúcich desaťročiach.
Clintonova intervencia
Zlomiť nekompromisný postoj americkej vlády sa v posledný deň summitu pokúsil aj bývalý prezident Bill Clinton. Práve jeho viceprezident Al Gore a Bushov súper z volieb v roku 2000 bol v roku 1997 jedným z architektov medzinárodného Kjótskeho protokolu. "Bushova vláda sa nemôže viac mýliť, zníženie skleníkových plynov pomôže rozvoju ekonomiky," vyhlásil Clinton a dodal: "Pri využití veternej, solárnej energie, biopalív či hybridných motorov vytvoríme pracovné miesta." "V Amerike vám nikto nepovie, koľko pracovných miest by sa vytvorilo, ak by sa dospelo k rozhodnutiu, že New Orleans (zničený hurikánom Katrina) sa stane prvým zeleným mestom v USA," zdôraznil exprezident.
"Je jasné, že Bushova vláda nechce prijať svoju zodpovednosť," povedal agentúre AP klimatický expert organizácie Greenpeace Bill Hare. Spojené štáty sa však bránia, že ich prístup nemá za cieľ zastaviť pokrok, chcú iba využiť vlastný postup. "Preferujeme dobrovoľné snahy na základe bilaterálnych a regionálnych dohôd," tvrdí šéfka americkej delegácie Paula Dobrianska. No Európska únia sa nevzdávala do poslednej chvíle. "Pred 60 rokmi Winston Churchill v americkom Kongrese vyhlásil, že Spojené štáty vždy urobia správnu vec, keď sa vyčerpajú všetky ďalšie možnosti," vyhlásil na tlačovej konferencii komisár EÚ pre životné prostredie Stavros Dimas.
Najextrémnejší rok
Tento rok mal pritom najextrémnejšie výkyvy počasia - bol najteplejší, s najväčšími búrkami a zároveň aj najsuchší, vyplýva to z výskumu medzinárodnej environmentálnej skupiny, fondu na ochranu životného prostredia WWF. "Rok 2005 charakterizovalo zatiaľ najextrémnejšie počasie, najvyššie teploty, najväčšie roztápanie arktických ľadovcov, najhoršia atlantická hurikánová sezóna, najteplejšie vody v Karibiku a najsuchší rok v oblasti Amazonky," hovorí sa v správe WWF, ktorá vychádzala z dát americkej vlády a Svetovej meteorologickej organizácie. Aj podľa vesmírnej agentúry NASA sa od roku 1998 teplota zvýšila o rekordného 0,1 stupňa Fahrenheita.
"Zaznamenávame síce cyklický vývoj pri hurikánoch, no posledné udalosti prekračujú cyklický charakter," povedala Reuters Lara Hansenová z WWF. Tento rok bol zaznamenaný rekordný počet búrok, ktorý prekročil najpesimistickejšie odhady. Podľa Environmentálneho fondu OSN (UNEP) ich nakoniec bolo 26, 16 dosiahlo silu hurikánu a päť z nich malo najsilnejšiu kategóriu. Predchádzajúci rekord bolo 21 búrok.
Prišli devastujúce hurikány Katrina a Wilma, ďalšie búrky putovali celým oceánom až do Európy a ku Kanárskym ostrovom (čo sa doteraz nikdy nestalo). Hurikán Wilma bol istý čas najsilnejším v histórii. Hurikán Vince bol prvým, ktorý sa dostal až do Európy a v októbri dosiahol brehy Španielska. V marci 2004 sa už vytvoril hurikán v najjužnejšom regióne - išlo o Catarinu pri brehoch Brazílie. Hurikánov a tropických búrok bolo tento rok toľko, že sa minuli mená a pokračovalo sa gréckou abecedou - zatiaľ po Deltu. Mimochodom, Delta putovala zemeguľou a vybila sa na Kanárskych ostrovoch. V indickom Bombaji v júli zaznamenali rekordný počet zrážok.
Kerry Emanuel zo známeho Massachusetts Institute of Technology (MIT) v augustovom vydaní vedeckého časopisu Nature napísal, že za posledných 30 rokov sa počet hurikánov v Atlantiku zdvojnásobil. Iná skupina meteorológov zas v časopise Science uviedla, že počet najsilnejších hurikánov za posledných 35 rokov vzrástol o osemdesiat percent.
Škody počas tejto hurikánovej sezóny dosahujú 200 miliárd dolárov a poistné škody sú okolo 70 miliárd dolárov, tak to aspoň udáva správa najväčšej zaisťovne na svete Munich Re. Čo je tiež rekord. Katrina bola najväčšou prírodnou katastrofou v histórii, škody na juhu USA dosiahli 125 miliárd dolárov, poistné udalosti predstavujú 30 miliárd. Wilma spôsobila najmä v Strednej Amerike škody do výšky 15 miliárd, dve tretiny zaplatia poisťovne.
A ani predpovede na rok 2006 nie sú optimistické a dá sa predpokladať, že sa ešte stále trochu podceňujú. Podľa štátnej univerzity v Colorade sa na rok vytvorí 17 pomenovaných búrok, z nich deväť dosiahne silu hurikánu a päť z nich bude tých najsilnejších kategórií.