Francúzsko si na slávnostnej ceremónii za účasti prezidenta Jacqua Chiraca pripomenulo sté výročie rehabilitácie židovského dôstojníka Alfreda Dreyfusa, ktorého aféra hlboko poznamenala moderné dejiny Francúzska. Kapitán Dreyfus bol v roku 1894 falošne obvinený z velezrady a odsúdený na doživotie za špionáž v prospech Nemecka. Keďže bol Žid, rozpútala jeho kauza v celom Francúzsku obrovskú vlnu antisemitizmu.

Upratovačka kontrašpiónkou
Všetko sa to začalo podozrením, že z generálneho štábu unikajú informácie o výzbroji armády. V koši na nemeckom veľvyslanectve našla upratovačka, ktorá bola na výplatnej listine francúzskej kontrarozviedky, krátky zoznam odovzdaných informácií. Autorom bol zjavne niekto z okruhu francúzskeho armádneho velenia. Okamžite sa začalo vyšetrovanie, o ktorom sa ihneď dozvedela aj tlač. Komplikovaná vnútropolitická situácia vo Francúzsku, ktoré stále ohrozovali nároky monarchistov a nekonečné politické škandály, vyžadovali, aby sa vinník našiel rýchlo. Kapitán Dreyfus sa stal vhodnou obeťou, mal prístup k tajným dokumentom a hlavne bol Žid. V zmanipulovanom procese 22. decembra 1894 ho odsúdili na verejnú degradáciu a doživotné väzenie na Diabolských ostrovoch. Česť francúzskej armády tak mala byť zachránená, napriek tomu, že skutočný zradca, major Ferdinand Walsin-Esterhazy, zostal nepotrestaný.

Emil Zola za česť
Napriek zúfalej snahe rodiny a verejne známych osobností sa o česť židovského kapitána začalo bojovať až o tri roky neskôr. Vtedy v novinách L' Aurora vyšiel slávny list spisovateľa Emila Zolu prezidentovi republiky s názvom "Žalujem". V ňom sa Zola dožadoval spravodlivosti a bol ochotný niesť všetky následky prípadného procesu proti nemu. Nakoniec bol aj spisovateľ odsúdený za urážku na cti a musel utiecť do Británie. Pri procese sa však obhajobe podarilo po prvý raz dokázať značné nezrovnalosti v Dreyfusovom prípade. Na obranu oboch vystúpili francúzski intelektuáli. V obnovenom procese však Dreyfusa opäť uznali vinným. Fyzicky a psychicky vyčerpaný prijal ponuku úradov a požiadal o milosť. Plnú rehabilitáciu dosiahol až v roku 1906 a stal sa rytierom Čestnej légie.