Americký Senát potvrdil vo funkcii riaditeľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) odborníka na raketovú techniku Michaela Griffina. Prezident George W. Bush ho navrhol v polovici marca ako náhradu za Seana O'Keefeho, ktorý mieri na rektorskú stoličku v Louisianskej štátnej univerzite v Baton Rouge.

Dve horúce úlohy
Nový riaditeľ sa ujme úradu v hektických dňoch -- NASA finišuje s prípravou májového štartu raketoplánu Discovery. Raketoplány stáli viac než dva roky po tom, čo sa vo februári 2003 poškodená Columbia rozpadla pri pristávaní a celá jej posádka zahynula. Trauma ešte celkom neprebolela a štart sa pripravuje mimoriadne dôsledne. Discovery by mal vzlietnuť 15. mája a technici okamžite uvedú do pohotovosti záložný stroj Atlantis pre prípad, že by posádka potrebovala evakuáciu z obežnej dráhy.
Pred Griffinom stojí aj ďalšia aktuálna dilema -- Hubblov vesmírny teleskop. Súčasný šéf úradu O'Keefe pár mesiacov po tragédii Columbie rozhodol upustiť od nevyhnutných opráv teleskopu, pretože takáto operácia by bola pre astronautov príliš riskantná: vyžadovala by niekoľko namáhavých osemhodinových výstupov do voľného kozmického priestoru. Lenže dnes už štrnásťročný teleskop stál vyše šiestich miliárd dolárov a zaslúžil sa o prelomové vedecké objavy. Vyvolal obrovský záujem laickej verejnosti o fotografie vzdialených končín vesmíru. Bez opráv by prežil do roku 2007, po úpravách by však mohol fungovať o tri roky dlhšie. Potom by mala NASA vypustiť na obežnú dráhu okolo Zeme nový výkonný teleskop Jamesa Webba.
Griffin pod dojmom kritiky pri vypočutí v Senáte pripustil, že úrad prehodnotí svoje rozhodnutie ponechať Hubblov teleskop svojmu osudu.

NASA, Pentagón aj biznis
Griffin nie je v NASA žiaden zelenáč -- úrad dokonale pozná zvnútra i zvonku. V 80. rokoch minulého storočia bol v NASA hlavným inžinierom a riaditeľom výskumu. Pracoval aj pre Pentagón ako technologický šéf Reaganovej strategickej obrannej iniciatívy -- prostriedkov na ničenie sovietskych strategických rakiet ešte počas letu v kozmickom priestore. V 90. rokoch pracoval na niekoľkých vedúcich pozíciách vo firmách Orbital Sciences a Dulles, ktoré pripravovali pre NASA a Pentagón satelity a raketové nosiče.
V čase nominácie za šéfa NASA viedol oddelenie vesmírnych letov na Univerzite Johnsa Hopkinsa v štáte Maryland.

Na veľké plány chýba technika
Griffina čaká veľká reštrukturalizácia úradu a navyše aj zápas s finančnou podvýživou. V budúcom roku bude mať k dispozícii 16,5 miliardy dolárov, čo je menej, ako sa očakávalo. Úrad by mal do roku 2010 pripraviť ešte 28 letov raketoplánov, aby Spojené štáty splnili svoj záväzok pri stavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Griffin pritom nevylučuje, že program raketoplánov sa skončí skôr a pilotované lety nahradia klasické rakety. Spojené štáty v každom prípade po roku 2010 od tohto medzinárodného programu odstúpia a budú sa venovať iným témam.
Amerika má ambície posilniť svoje vodcovstvo v kozmickom priestore. Bushov program vesmírneho výskumu hovorí, že do roku 2020 sa americkí astronauti vrátia na Mesiac, čo bude prvým krokom k letu ľudskej posádky na Mars niekedy okolo roku 2030. Griffin ako raketový expert vie, čo to znamená. "Je smiešne myslieť si, že môžeme ísť na Mesiac a na Mars bez mohutných, ťažkých nosičov," konštatoval už v roku 2003. Súčasne vie, že Spojené štáty takúto techniku nemajú a musia ju prednostne vyvinúť. Po zrušení letky raketoplánov však nebudú mať ani stroj pre ľudské posádky. Musia pripraviť novú loď, pričom do prevádzky sa nedostane skôr ako v roku 2014.