Pod foto: Svetozar Marovič (1955) je prezidentom Srbska a Čiernej Hory od marca 2003. Narodil sa v Čiernej Hore. Vyštudoval právnickú fakultu v Titograde (dnešná Podgorica). Do politiky vstúpil na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa stal poslancom parlamentu a neskôr bol tri funkčné obdobia aj jeho predsedom. Marovič spoluzakladal čiernohorskú stranu Demokratická strana socialistov, ktorá vznikla z bývalej Komunistickej strany Čiernej Hory. V súčasnosti je jej podpredsedom. Strana už pri podpise Belehradskej dohody, ktorá vytvorila zväzový štát Srbska a Čiernej Hory, spoločne presadila klauzulu, podľa ktorej môžu obe krajiny po troch rokoch spoločného štátu referendom rozhodnúť, či chcú zo zväzku vystúpiť. Marovič je ženatý a má dve deti.
Aký je to pocit, byť prezidentom krajiny, ktorá sa v priebehu pár rokov rozpadla zo šiestich až na zväzok dvoch štátov? Vy ste v začiatkoch podporovali aj oklieštenú malú Juhosláviu, boli ste neskôr pri Belehradskej dohode, ktorá sa stala základom pre dnešný zväzok Srbska a Čiernej Hory, ktorého ste aj prezidentom. Teraz hrozí, že sa možno Čierna Hora osamostatní a Srbsko stratí aj Kosovo.
- Je to veľmi špecifický pocit. Spomenuli ste veľkú Juhosláviu. Viete, je to taká zrýchlená história - človek nemá veľa času na komentovanie vlastných pocitov. Vo všetkých situáciách som sa snažil pomôcť nájsť dobré riešenie. Nostalgia tu však nepomôže. Juhoslávia sa po páde komunizmu nemohla zachovať v tých rozmeroch, ako bola. Práve s komunizmom vyrástol konflikt nacionalizmov. Tá ďalšia, menšia Juhoslávia, sa vtedy pokúsila byť nejakou demokratickou odpoveďou na všetky delenia, ktoré mohli ohroziť aj túto časť bývalého veľkého štátu. Teraz je však už zrejmé, že proces transformácie bývalej Juhoslávie by bol omnoho šťastnejší a lepší pre všetkých občanov, ak by sa udial pokojnou cestou. Dohodou, a nie vojnou, ako sme toho boli svedkami v Slovinsku, Bosne, Chorvátsku a nakoniec aj v Kosove. Ak by som však teraz ľutoval niektoré svoje predchádzajúce myšlienky a utópie, poukazovalo by to viac na moju nezrelosť už v zrelom veku. Musíme sa pozerať dopredu, nie nazad.
Vy ste však pôvodom Čiernohorec. Zároveň ste aj podpredsedom Demokratickej strany socialistov, ktorá podporuje nezávislosť Čiernej Hory. Nie je paradoxom, že vás možno práve vaša strana pripraví o post zväzového prezidenta?
- Mojou profesiou nie je byť prezidentom. Byť prezidentom je moje zamestnanie len dovtedy, kým budem mať na to od národa mandát. Ak sa teda Čierna Hora rozhodne pre nezávislosť, bude to aj pre mňa záväzné. V každom prípade, aj keď nebudem prezidentom, o zamestnanie neprídem. Zrejme v politike zostanem a budem pomáhať eurointegračným snahám Čiernej Hory, ako aj vzťahom medzi Srbskom a Čiernou Horou, pretože som vnútorne presvedčený, že ich treba pestovať. Som si istý, že medzi oboma krajinami budú aj v budúcnosti osobitné vzťahy, bez ohľadu na to, či zotrvá ich štátny zväzok alebo nie. Obe krajiny majú nielen spoločnú históriu, ale ich národy sú si blízke. Ak teda aj k rozdeleniu dôjde, aj keď sa to nedá úplne s vašimi krajinami porovnať, predpokladám, že budú mať po rozdelení také výborné vzťahy, ako má teraz Slovensko a Česká republika.
Pokiaľ ide o samotné referendum, Belehrad nesúhlasí s návrhom Európskej únie, podľa ktorej bude celonárodné hlasovanie úspešné, ak zaň bude hlasovať 55 percent voličov, pričom sa nespomína výška účasti.
- Ako viete, referendum predvída Belehradská dohoda, ktorá dáva možnosť tak Srbsku, ako aj Čiernej Hore, aby využili to právo. Ale s tým, že pri tom musia spolupracovať s úniou. Čierna Hora sa rozhodla, že zorganizuje referendum a v tomto okamihu zohráva veľmi dôležitú úlohu pri zbližovaní stanovísk vlády a opozície sprostredkovateľský tím EÚ na čele s Miroslavom Lajčákom. Podľa mňa je najdôležitejšie, aby sa dosiahla dohoda medzi vládou a opozíciou. Model, ktorý predložil Miroslav Lajčák, má svoje prednosti, ale aj slabšie body.
V čom?
- Napríklad tu často rezonuje otázka, čo sa stane, ak nezávislosť podporí len 54,9 percenta zúčastnených voličov. Menšina sa stane väčšinou, aj keď je menšina? Samozrejme, sú to otázky, ktoré sa dajú ešte politicky vyjasniť. Takže, aj keď sa tento návrh stretol s prvým odmietaním, dohoda sa podľa mňa nakoniec dosiahne. Očakávam, že aj Srbsko bude nakoniec súhlasiť s touto dohodou. Čo je však dôležité, mali by sme rozmýšľať o dni po referende, a to v prípade pozitívneho aj negatívneho výsledku. Lídri čiernohorských politických strán sa musia správať zodpovedne a zohľadniť, ako hlasovala väčšina občanov. Následne spolu s Belehradom a Bruselom hľadať najlepšie riešenie, ktoré povzbudí ďalšiu europeizáciu regiónu.
Existuje tu možnosť, s prihliadnutím na nepokoje a vojny na Balkáne, že by v budúcnosti po vstupe všetkých krajín tohto regiónu do Európskej únie jestvovala medzi nimi bližšia spolupráca? Povedzme, ako má napríklad Vyšehradská štvorka?
- Myslím si, že už teraz máme dobré vzťahy. Máme bilaterálne dohody so všetkými krajinami regiónu, ktorý predstavuje trh šesťdesiat miliónov obyvateľov. Je tu ústretová vízová politika, vzájomná podpora pri euroatlantickej integrácii. Existuje tu vysoký stupeň vzájomnej koordinácie, aj keď nie je ešte inštitucionalizovaný. A to nie len medzi krajinami bývalej Juhoslávie, ale aj Albánskom, Bulharskom a Rumunskom.
Mnohí západní diplomati už pripúšťajú možnosť nezávislého Kosova. Dá sa podľa vás dosiahnuť medzi požiadavkami Kosova a Srbska kompromis?
- Kosovo môže byť hrozbou, ak sa mu nanúti nejaké jednoduché riešenia bez dialógu - nezávislosť, ktorá by radikalizovala pomery v Srbsku a Srbsko by to jednoznačne odmietlo. Práve preto je mimoriadne dôležitý dialóg, ktorý sa odštartoval pod patronátom OSN. Ani právne, ani politicky, ani eticky nie je logické, aby krajine, ktorá je subjektom medzinárodného práva, je medzinárodne uznaná a má svoje územie, niekto zobral časť tohto územia. Kosovskí Albánci si musia uvedomiť, že ak budú trvať na nezávislosti, mohol by vzniknúť precedens, keďže by o niečo podobné mohli žiadať aj menšinové národy na iných miestach. Napríklad aj na území bývalej Juhoslávie by podobnú otázku mohli položiť v Republike Srbskej v Bosne. Osobne som proti takýmto úvahám, lebo v súčasnosti je Bosna stabilná. Ak však dáte do pohybu radikálny nacionalizmus, ktorý presadzujú národní lídri, potom sa budeme vracať do minulosti. Každý bude žiadať štát pre svoj národ. Ako som už spomenul, to je otázka, ktorá sa netýka iba Kosova. Medzinárodné spoločenstvo preto bude musieť dať na ňu odpoveď s prihliadnutím na to, že bude mať dosah aj na iné regióny, národy, krajiny.
Ak však Srbi hovoria nie nezávislosti Kosova a kosovskí Albánci hovoria, že možná je len nezávislosť?
- Podľa mňa je možné nájsť riešenie, v prvom rade postupným obnovovaním dôvery medzi všetkými, ktorí žijú v Kosove. Mám na mysli ochranu ľudských práv, návrat utečencov, zapojenie sa obyvateľov nealbánskych etník do verejného života. Tak by sa mohlo začať s vytváraním projektu, ktorý by sa dal nazvať ako vnútorná nezávislosť Kosova s vysokým stupňom decentralizácie jednotlivých častí provincie, pri dodržaní rezolúcie BR OSN č. 1244, ktorá hovorí o budúcom štatúte Kosova pri zachovaní územnej celistvosti Srbska.
Jednou z priorít Slovenska ako nestáleho člena BR OSN je práve Balkán. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan nedávno dokonca poznamenal, že Slovensko ponúka Bratislavu ako miesto možných stretnutí pri riešení sporných otázok. Privítali by ste to?
- Prijmeme každú dobrú radu, odporúčanie či iniciatívu. Sme jej naklonení, ak prichádza zo Slovenska. Dúfam však, že na západnom Balkáne bude čoraz menej problémov, a tým aj menšia potreba na iniciatívy tohto druhu. Západný Balkán musí prevziať zodpovednosť sám za seba, a tým uľahčiť situáciu svojim priateľom, aby sa nevytvárali nové problémy.
Slovensko už tretí rok poskytuje prostredníctvom Fondu Bratislava - Belehrad oficiálnu rozvojovú pomoc pre Srbsko a Čiernu Horu. Je o ňu veľký záujem, napriek tomu, kde a ako by sa dala hospodárska spolupráca ešte rozšíriť?
- Určite je dôležité, aby sme posilnili ekonomickú spoluprácu. Existuje už obchodná rada, ktorá má byť impulzom pre podnikateľov. Je teraz na nich, aby našli priestor pre svoj spoločný záujem, ktorým by dopomohli zvýšiť našu relatívne skromnú ekonomickú spoluprácu. V súčasnosti náš obrat predstavuje len 176 miliónov eur, pričom Srbsko a Čierna Hora exportuje necelých 30 miliónov. Takže túto bilanciu sa chceme pokúsiť na našej strane nielen vyrovnať, ale vzájomný obchod ešte zvýšiť.