Vývoj slovensko-rumunských vzťahov je najmä v ekonomike veľmi dynamický. V posledných dvoch rokoch sa dokonca vzájomný obchodný obrat zdvojnásobil, pričom v bilancii je priaznivý najmä pre Slovensko. V politických vzťahoch podľa veľvyslankyne Rumunska na Slovensku Valerice Epure tiež nie sú miesta, ktoré treba radikálne meniť. "Slovensko bola prvá krajina únie, ktorá ratifikovala dohodu o vstupe Rumunska do EÚ, za čo sa chcem aj touto cestou poďakovať. Vzájomné politické vzťahy sú výborné, vyjadrené solidaritou, ktorá existovala počas procesu nášho vstupovania do NATO a existuje aj teraz pri procese nášho vstupu do Európskej únie," hovorí v rozhovore veľvyslankyňa Valerica Epure.
Nová rumunská vláda, ktorá sa v januári minulého roka ujala moci, si dala za cieľ bez akejkoľvek alternatívy vstúpiť do únie v januári 2007. Minuloročná októbrová správa Európskej komisie o pripravenosti krajiny však bola kritická. Stihne vláda v tomto finálnom roku odstrániť všetky nedostatky?
- Integračný proces ide naplno a neexistujú oneskorenia, pokiaľ ide o plnenie záväzkov vychádzajúcich zo spomínanej hodnotiacej správy. Vieme, že máme ešte veľa vecí doriešiť. Sústredíme sa na všetky oblasti identifikované komisiou. Či už v boji proti korupcii, v bezpečnostných opatreniach na hraniciach a v potravinárskej bezpečnosti. Riešenie týchto vecí, podobne ako tých, na ktoré nás upozornili niektoré členské štáty únie, je najvyššou prioritou pre vládu a občanov Rumunska. Myslím si, že presvedčíme všetkých o tom, že ich dokážeme zvládnuť a vyriešiť v danom termíne. Podľa mňa je naša krajina pripravená v tej istej miere, ako bolo ostatných desať štátov, ktoré vstúpili do únie v máji 2004. Rumunsko, ktoré od Európy nikdy nebolo oddelené, s nadanými a pracovitými ľuďmi a s významnou kultúrou, bude pre Európu prínosom tak, ako je pre ňu aj vaša krajina.
Takže je spomínaný termín reálny?
- Určite. Rumunsko v roku 2005 dosiahlo pokroky a dokázalo, že má dostatok politickej vôle na rešpektovanie európskych záväzkov a má kapacitu uskutočniť potrebné kroky nevyhnutné na vstup do únie k 1. januáru 2007. Neberie teda do úvahy inú pracovnú hypotézu, ako vstup k tomuto termínu.
Rumunsko bude veľkosťou siedma najväčšia krajina Európskej únie. Podobne ako Poľsko, aj vo vašom prípade bude silné poľnohospodárstvo. Aké sú nálady obyvateľstva? Prevládajú emócie z očakávania vstupu, alebo vidieť už aj obavy?
- Podľa posledných výsledkov prieskumu Eurobarometer z obdobia máj až jún 2005, dôveruje únii až 70 percent Rumunov. Dokonca počet tých, ktorí majú už dostatočné znalosti o únii, vzrástol na 42 percent. Ukázalo sa, že čím viac vecí o nej Rumuni poznajú, tým je ich podpora pre európsky projekt väčšia. Iba trinásť percent obyvateľov našej krajiny považuje vstup za ohrozenie národnej identity a len desať percent si myslí, že vstup do únie podkope a ohrozí domáce poľnohospodárstvo, prípadne, že Rumunsko sa zmení na vývozcu surovín. Pokiaľ ide o skladbu obyvateľstva, taký prieskum sa zatiaľ nerobil. No je zrejmé, že vstup viac podporujú mladí a vyššie vzdelaní.
Vrátim sa ešte k poľnohospodárstvu. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ predpokladá nielen zníženie celkových prostriedkov, ale predovšetkým zníženie pre vidiecky rozvoj, čo je v rozpore s požiadavkami nových členských krajín. Aký je názor Rumunska?
- Rumunsko prejavuje záujem o silnú Spoločnú poľnohospodársku politiku, podporovanú zodpovedajúcim financovaním. Vítame preto schválenie Strategickej komunitárnej smernice pre politiku na rozvoj vidieka, pričom sme za presun financií z eurofondov, a to z priamych platieb v poľnohospodárstve na financovanie rozvoja vidieka. Súčasné reformné procesy v Spoločnej poľnohospodárskej politike, ako aj perspektíva tzv. novej poľnohospodárskej reformy, neovplyvnia sumy určené pre EÚ 27 na obdobie rokov 2007 - 2013 na rozvoj vidieka. Vychádza to z politickej dohody dosiahnutej v Európskej rade v decembri minulého roka. Takže z tohto pohľadu, aj keď celková suma určená pre politiku na rozvoj vidieka, čo je asi 69 miliárd eur, sa znížila približne o sedem percent, toto zníženie neovplyvní fondy určené pre EÚ 10, pre Rumunsko alebo Bulharsko. Pokiaľ ide o Rumunsko, naša vláda sa bude snažiť vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie účinného rozdelenia a kompletného využitia eurofondov. A to s ohľadom na modernizáciu rumunského poľnohospodárstva, ako aj na čo najrýchlejšie zníženie existujúcich rozvojových rozdielov oproti Európskej únii v oblasti poľnohospodárstva.
Odzrkadlil sa už integračný proces na atraktivite Rumunska pre zahraničných investorov?
- Podľa rumunskej Agentúry pre zahraničné investície (ARIS) by mal byť objem priamych zahraničných investícií na rok 2005 viac ako 3,5 miliardy euro. Na druhej strane, podľa údajov UNCTAD Rumunsko už do roku 2004 pritiahlo vyše 18 miliárd USD priamych zahraničných investícií. ARIS však predpokladá, že úroveň priamych zahraničných investícií bude stúpať, v tomto roku by to malo byť okolo 5,8 až 6,2 miliardy eur. Po vstupe do Európskej únie, samozrejme, predpokladáme ďalší rast priamych zahraničných investícií ako dôsledok zvyšovania úrovne dôveryhodnosti, legislatívnej stability a pokračujúceho znižovania nákladov na podnikanie.
Zvýšil sa za posledné roky aj záujem slovenských podnikateľov o Rumunsko?
- Čo sa týka ekonomických ukazovateľov, vzťahy medzi našimi krajinami sú v znamení neustáleho zintenzívňovania. Za posledný rok vzrástol objem vzájomného obchodu o štyridsať percent oproti roku 2004. A pokiaľ ide o slovenských podnikateľov, skutočne čoraz viac ich objavuje Rumunsko. Doteraz evidujeme 110 zmiešaných spoločností s investovaným kapitálom vo výške 1 milión eur.