StoryEditor

Zenon Kosiniak-Kamysz: Na Západe už možno zabudli, čo znamená Európska únia

06.07.2005, 00:00
HN hovoria s poľským veľvyslancom na Slovensku Zenonom Kosiniakom-Kamyszom.

Ako hodnotíte prvý rok členstva Poľska v Európskej únii?
- Sám som sa zapojil do rokovaní s Európskou úniou. Bol som totiž štátnym tajomníkom poľskej vlády, zúčastnil som sa na vyjednávaniach a uzavretiach dvoch kapitol. Viem, aké sú ťažké rozhovory s Bruselom. Nešlo ani tak o to, či sme boli a ako sme boli pripravení. Dovolím si tvrdiť, že sme na tom boli dobre v Poľsku i na Slovensku už predtým. No museli sme o tom presvedčiť bruselských úradníkov a táto byrokracia je oveľa komplikovanejšia než tá, ktorú poznáme z našich zemepisných šírok. Keď sme sa stali členmi, nikto neočakával, že Brusel vyrieši všetky naše problémy. Nepredpokladali sme, že únia znamená raj a je nejakým bohatým pánom, ktorý nám dá toľko finančných prostriedkov, koľko budeme žiadať. Teší nás, že sme súčasťou zjednotenej Európy, hospodársky a politicky silnej inštitúcie, a že túto Európu budeme spolutvoriť. Prvý rok hodnotím veľmi pozitívne a pozitív je dokonca viac, než sme očakávali. Obavy, že milióny ľudí budú kvôli vysokej nezamestnanosti v Poľsku prúdiť do únie, sa nepotvrdili. Vzrástol export, rástol obchodný význam poľnohospodárskych produktov. Nie všetci sú možno s vývojom úplne spokojní, no ide predsa iba o prvý rok. Ak tento trend bude pokračovať v tom smere ako teraz, bude to iba lepšie. Na druhej strane sme neočakávali veľké problémy, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Pre nové členské krajiny je veľkým sklamaním, že princíp solidarity nefunguje tak ako by mal. Často sú na vyššiu úroveň postavené záujmy jednotlivých štátov, v mnohých prípadoch bohatých, aby sa podmienky pre nich nezhoršili. Princíp solidarity, ktorý u vás či u nás poznáme ako určitý jánošíkovský princíp: bohatým vziať a chudobným dať, sa nenapĺňa. V realite je to oveľa komplikovanejšie. Aj napriek tomu je pesimizmus v týchto krajinách menší než pri starých členoch.

Hovoríte o solidarite, ako vnímate posledný bruselský summit? Krajiny ako Slovensko a Poľsko sa na ňom dokonca ponúkli vzdať finančných prostriedkov z európskej pokladnice v prospech bohatších členov.
- Je to prekvapivé. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že noví členovia by sa mali učiť princípu solidarity od tých starých. Na druhej strane, dobre poznáme chudobu, pamätáme si, ako stála pár kilometrov od Bratislavy železná opona a vieme, že niet inej cesty než si pomáhať. Počas procesu vyjednávania sme sa naučili, čo znamená Európska únia, možno na Západe to už zabudli. Zabudli na hlavné princípy, bez napĺňania ktorých sa otcovia únie musia obracať v hrobe. Hoci posledný summit nesplnil naše očakávania a nevyriešil určité problémy, v Poľsku si nikto nemyslí, že ide o začiatok konca. Určite sa nájde východisko. Veľmi negatívne je, že tieto problémy môžu brzdiť ďalšie rozširovanie. Teraz, keď sme v únii, sa nemôžeme vykašľať na iné krajiny. Nejde iba o Bulharsko, Rumunsko, ale aj o nášho spoločného východného suseda Ukrajinu. Bohužiaľ, diskusia o Kyjeve nebude taká rýchla, ako by Varšava a Bratislava očakávali. Počas poslednej krízy a oranžovej revolúcie ma veľmi potešilo, že V4 vyslala misiu pozorovateľov. Naše krajiny predsa poznajú Ukrajinu oveľa lepšie ako Španielsko, Portugalsko či Brusel.

Európska únia sa po nevydarenej ratifikácii euroústavy ocitla v bezprecedentnej kríze, čo si myslíte o projekte spoločnej ústavy pre EÚ?
- Na túto otázku je najlepšia diplomatická odpoveď. Viete, že náš názor na euroústavu nebol najoptimistickejší, netešilo nás napríklad, že tam nie je zmienka o kresťanských koreňoch Európy. Nakoniec sme však iniciatívu podporili. Je zlé, že vlády vo Francúzsku a v Holandsku nepresvedčili svojich obyvateľov o jej dôležitosti. Na druhej strane, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa referendum nepodarilo nám alebo vám. Povedali by, že sme na Európsku úniu nedozreli. Nechcem povedať, že je to z našej strany nejaká škodoradosť, ale viem si živo predstaviť prvú reakciu prezidenta Jacqua Chiraca, keby sa to stalo nám.

Je na stole možnosť, že sa v Poľsku ešte uskutoční referendum o ústavnej zmluve?
- Diskutuje sa o tom, veľa závisí aj od britského predsedníctva. Nevylučujem to, prieskumy ukazujú, že podpora európskej ústave je u Poliakov stále nadpolovičná. Zlá nálada v západnej časti Európy však dozaista ovplyvní aj našu verejnosť.

Francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy, mimochodom, favorit prezidentských volieb, nedávno hovoril o motore Európy: deviatich krajinách, do ktorých zahrnul aj Poľsko. Lichotí vám to?
- Teší nás, že aj na Západe dokážu ohodnotiť snahu Poľska a čo sme dokázali. Počas vyjednávaní som bol často prekvapený, že úradníci v jednotlivých členských krajinách pätnástky si nevedeli predstaviť ako naša krajina vyzerá, ako vyzerajú naše východné hranice. Mysleli si, že tam sú biele medvede a žiadna hranica neexistuje. Ich otázky boli niekedy až šokujúce. Teraz vidia, že sa chceme zapojiť do budovania zjednotenej Európy a prevziať zodpovednosť. Takéto pozitívne hodnotenia nás môžu iba tešiť.

Neohrozuje postavenie Poľska v Európe priateľstvo Varšavy a Washingtonu?
- Niekedy sa o nás hovorí, že sme trójskym koňom Spojených štátov. Áno, máme výnimočný vzťah s Washingtonom, aj preto, že v tejto krajine žije asi desať miliónov Američanov poľského pôvodu. My však žijeme v Európe, priateľov a spojencov máme aj na našom kontinente. Musíme mať dobré európske, ale aj transatlantické vzťahy, aj keď niektoré iné európske krajiny majú iný názor.

Vráťme sa späť do strednej Európy. Má Vyšehradská štvorka opodstatnenie? Aj poľskí predstavitelia sú rozdelení v názore na jej význam.
- Podporujeme V4, susedské vzťahy sú osobitne dôležité. Aj v nových podmienkach EÚ bude rásť význam regionálnych záujmov. Jedného dňa budeme vďační, že máme také zoskupenie ako Vyšehradská štvorka, spoločné skúsenosti a perspektívu spolupráce. Samozrejme, nevylučujeme najrôznejšie formy spolupráce, ale našou prioritou je V4. Pokiaľ viem, ten istý názor je aj na Slovensku. Hoci niektorí predstavitelia V4 si z času myslia, že Poľsko je príliš veľké, nepatrí do strednej Európy, verím, že tento názor sa upraví pri riešení jednotlivých otázok: štrukturálnych a kohéznych fondoch, rozpočte únie a pod.

Konkrétne slovensko-poľské vzťahy, na akej sú úrovni?
- Naše vzťahy sú vynikajúce, nie sú medzi nami žiadne konflikty. Je zriedkavé, že medzi susednými krajinami niet predovšetkým historických problémov. Pretože nemáme žiadne veľké problémy, mali by sme vyriešiť všetky tie menšie. Sme v oveľa lepšej situácii než iní susedia. Keď som pôsobil v Nemecku, prekážkou bola spoločná minulosť, jazyková bariéra, odlišná mentalita. To všetko medzi našimi krajinami neexistuje. Keď sa pozeráte na pltníkov na Dunajci, majú nielen tie isté kroje, hovoria aj tým istým poľsko-slovenským dialektom. Neviem si predstaviť lepšie podmienky na spoluprácu. Treba ich len využiť.

Čo sa dá ešte zlepšovať?
- Politický dialóg je na najlepšej úrovni, po rozšírení únie obchod medzi našimi krajinami stúpol. Iba v tejto oblasti vidím jeden malý problém. Napríklad niektoré slovenské médiá informujú, že poľské výrobky sú nekvalitné. Pre vašich domácich výrobcov, často monopolistov, je konkurencia našej krajiny novým javom a vaši výrobcovia na to ešte nevedia reagovať. O dva-tri roky už informácie budú pravdivejšie a tieto objednané články sa už nebudú vyskytovať. Keď sa každý víkend pozriete na slovensko-poľské hranice, už nie stovky, ale tisíce Slovákov cestujú do Poľska, aby si nakúpili potraviny, stavebné materiály a pod. Nekvalitné tovary, hoci lacnejšie, by nikto nekúpil. Najlepšia reklama je tovar. Netvrdím, že všetko, čo vyrábame, je najlepšie. O tom rozhodne zákazník.

Slovensko sa stáva lídrom v lákaní veľkých investícií, dlho ním bolo v našom regióne Poľsko. Prečo sme teraz úspešnejší?
- Príčin je viacero. Jednou z nich bola rýchla privatizácia v Poľsku, a tak už v minulosti k nám prišlo veľa investorov. Keď sa pozrieme na štatistiky, investícií na osobu máme stále viac než Slovensko. Na druhej strane treba otvorene povedať, že v posledných rokoch ste v tomto ohľade boli lepší. Predovšetkým preto, lebo máte lepšiu infraštruktúru a aj preto, že Slovensko je menšou krajinou. Môžeme vám iba závidieť rýchlosť výstavby ciest a diaľnic, Poľsko by sa mohlo v tomto od Slovenska veľa učiť.

Nechystajú sa niektoré veľké poľské firmy investovať na Slovensku?
- Bol by som rád, keby poľské firmy konečne našli cestu na Slovensko. Priznávam, našich firiem u vás je stále príliš málo, neviem povedať prečo. No v poslednom čase dostávame z Poľska čoraz častejšie otázky o registrácii firiem na Slovensku, o možnostiach vytvárania pobočiek. Dúfam, že keď sa takto budeme rozprávať o rok, situácia už bude lepšia.

Naše vzájomné vzťahy sú na dobrej úrovni aj vďaka čulému cestovnému ruchu, čo môže Poľsko ponúknuť slovenskému turistovi, a naopak?
- Poliaci poznajú Slovensko oveľa lepšie ako Slováci Poľsko. Mrzí ma, že pre Slovákov sa znalosť Poľska končí v Krakove alebo Nowom Targu. Môžeme toho ponúknuť oveľa viac, vrátane mora, krásnych jazier. Pre vašich občanov je turistika u nás stále nepopísanou tabuľou. No na druhej strane aj naše cestovné kancelárie a informačné centrá by mali byť aktívnejšie. Čo sa týka Slovenska, väčšina mojich rodákov pozná vaše hory, možnosti lyžovania. No netýka sa to len zimných športov, ale aj turistiky pri vode, kúpeľov. Dokonca máte obce, ktoré sú u nás známejšie ako u vás. Keď sa v Krakove spýtate na Bešeňovú, pozná ju každý. Ešte donedávna nám však prekážali dvojaké ceny. Bola to dlho tabuizovaná téma a som veľmi rád, že sa nám podarilo presvedčiť ministerstvo hospodárstva a rôzne ďalšie inštitúcie, že princíp dvojakých cien v EÚ je protizákonný. Ide totiž o diskrimináciu na základe národnosti. Verím, že dvojaké ceny pre Slovákov a cudzincov už neexistujú, ale ešte nedávno sme sa dozvedeli o niekoľkých prípadoch na slovensko-poľskom pomedzí. Je nepochopiteľné, že za tie isté procedúry musí Poliak zaplatiť dvojnásobok.

To bol zrejme jeden z dôvodov, prečo klesol počet poľských turistov, vrátia sa späť?
- Určite áno. I keď pokles turizmu má na príčine aj posilnenie koruny. V tom sa dá len ťažko niečo podnikať. Navyše, stále ešte chýbajú informácie v poľštine, hoci slovenčina pre Poliakov nie je náročná. Ale nie je najlepšie riešenie, keď v slovenskej obci neďaleko poľských hraníc máte informácie len v angličtine, nemčine alebo z času na času v čínštine. Poliak by sa mal cítiť očakávaným hosťom. To isté sa týka aj Poľska.

Aké kroky pri zlepšovaní bilaterálnych vzťahoch chce ešte vaša misia v Bratislave podniknúť?
- Jeden z najkonkrétnejších cieľom je spolupodieľať sa pri zlepšovaní infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj obchodu. Bol by som rád, ak by sa na konci mojej misie situácia v tomto smere zlepšila.

V Poľsku sa chystajú prezidentské aj parlamentné voľby, ľavicu zrejme vystrieda pravica, chystajú sa nejaké zmeny v zahraničnej politike? Kedy môžeme očakávať nových poľských lídrov na návšteve Bratislavy?
- Aj keď ľavica a pravica majú rôzne názory na vnútropolitické problémy, nepredpokladám, že v zahraničnej politike by medzi nimi boli rozdiely. Z hľadiska vnútornej politiky je najdôležitejšie, že vládnu koalíciu nebude tvoriť žiadna extrémistická strana. Tým pádom ani postoje v zahraničnej politike nebudú iné. Čo sa týka druhej časti otázky: rátame s tým, že nový prezident aj premiér sa budú chcieť čo najrýchlejšie stretnúť s vašimi predstaviteľmi.

Zenon Kosiniak-Kamysz je poľským veľvyslancom na Slovensku od augusta 2003. Predtým pôsobil v tíme, ktorý sa zúčastnil na prístupových rokovaniach s EÚ. V rokoch 1990 – 1994 pôsobil ako prvý tajomník veľvyslanectva v Budapešti, následne bol obchodným radcom na veľvyslanectve v Berlíne. V rokoch 1995 – 1996 bol zástupca riaditeľa oddelenia pre bilaterálne hospodárske vzťahy na ministerstve zahraničného obchodu vo Varšave a v rokoch 1986 – 1989 bol zástupcom riaditeľa poľskej komory zahraničného obchodu.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
10. august 2022 04:46