Pri 60. výročí založenia OSN sa spomínajú najmä neúspechy organizácie. Tie vyplývajú zo samotnej jej podstaty - je ťažké, ak nie nemožné, nájsť zhodu väčšiny, keď nie všetkých, jej 191 členov.
OSN nedokázala zabrániť jednostrannej vojenskej akcii Spojených štátov proti Iraku. Predtým, v 90. rokoch, bohviečo neukázala počas vojnových konfliktov na Balkáne. Nezabránila tiež genocíde v africkej Rwande. Napriek tomu sa však všetci jej členovia zhodujú, že organizácia má zmysel. Práca Detského fondu OSN (UNICEF) či Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) nie je určite zbytočná. Organizácia však najmä v oblasti predchádzania konfliktov a zabezpečovania mieru vo svete už nevládze plniť svoje poslanie.
OSN treba po šesťdesiatich rokoch zreformovať, zhodujú sa všetky krajiny sveta. Predstavy však majú rozdielne. O konkrétnu podobu OSN sa bude v najbližších mesiacoch a rokoch zvádzať tvrdý boj najmä medzi jej piatimi kľúčovými hráčmi, teda stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN s právom veta - Ruskom, Čínou, Veľkou Britániou, Francúzskom a USA. Najväčšia mediálna pozornosť sa sústredí práve na reformu Bezpečnostnej rady OSN, hoci v organizácii toho škrípe oveľa viac.
Lákavé stoličky
O zásadných veciach sa rozhoduje v Bezpečnostnej rade OSN. V nej však nie sú zastúpené všetky členské krajiny. Päť stálych členov môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie. Zvyšných desať členov tvoria krajiny podľa regiónov, pričom ich mandát trvá dva roky. Tento stav už viacerým krajinám prestáva vyhovovať, a preto rastie tlak na rozšírenie počtu členov rady.
Spojené štáty minulý týždeň predostreli svoju predstavu reformy OSN. Bezpečnostnú radu navrhujú rozšíriť o "asi dvoch" stálych členov, pričom jedným z nich by malo byť Japonsko. Mali by tiež pribudnúť dvaja - traja nestáli členovia.
Tým by však neboli uspokojené ambície ďalších krajín. Skupina štyroch štátov (G4) - Nemecka, Japonska, Brazílie a Indie - pripravuje vlastný návrh reformy. Okrem nich by sa stálymi členmi rady mali stať aj dve africké krajiny. Bezpečnostná rada by mala mať 25 členov. Návrh tejto skupiny naráža na odpor Číny, ktorá nemá záujem o to, aby sa do rady dostal niektorý z jej konkurentov na ázijskom kontinente. Doteraz pasívne vystupovanie Číny v Bezpečnostnej rade sa stáva aktívnejším. Svoje výhrady minulý týždeň prezentoval čínsky veľvyslanec priamo generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi. "Čína sa postaví proti akémukoľvek umelému konečnému dátumu, do ktorého sa má rozhodnúť o reforme Bezpečnostnej rady," citovala agentúra Sinchua veľvyslanca pri OSN Wanga Guangya. Podľa Wanga je reforma rady iba jednou časťou z potrebných zmien organizácie.
Proti členstvu Indie je zasa stály rival Pakistan. Ale ani kandidatúra Nemecka by nemusela byť bezproblémová. Svoje výhrady vyjadrilo v minulosti Taliansko, ktoré by sa tiež do rady chcelo dostať. S vedomím, že to nie je pravdepodobné, preto Rím navrhoval nedať kreslo Nemecku, ale Európskej únii ako takej.
Dokedy bez Afriky?
Svetoví lídri vedia, že nie je dlho udržateľný stav, keď medzi stálymi členmi nie je ani jeden zástupca z Afriky. O slovo sa už prihlásili Senegal a Keňa. "Skončime s posudzovaním na základe počtu obyvateľstva, počtu párov topánok, stupňa industrializácie, ktoré sa až doteraz zdali dôležitými kritériami na výber," napísal senegalský prezident Me Abdoulaye Wade vo francúzskom denníku Le Figaro. Podľa dohody Africkej únie nemá vybratá krajina v Bezpečnostnej rade reprezentovať svoje záujmy, ale všetkých členov africkej organizácie. Na podporu afrických štátov sa skupina G4 spolieha pri presadzovaní svojho návrhu.
Okrem toho je na stole zatiaľ najkomplexnejší návrh reformy, ktorý na základe odporúčaní "rady múdrych" predstavil generálny tajomník OSN Kofi Annan. Počíta s 24 členmi Bezpečnostnej rady. Pokiaľ ide o stálych členov, má Annan dva návrhy - v prvom prípade by pribudli noví stáli i nestáli členovia, v druhom by vznikli iba nové nestále členstvá, ktorých mandát by bol obnoviteľný po štyroch rokoch.
Ako pred desiatimi rokmi
Akýkoľvek návrh na reformu OSN i Bezpečnostnej rady musí získať dvojtretinovú väčšinu zo 191 členov Valného zhromaždenia OSN. Potom ho musí odsúhlasiť Bezpečnostná rada, pričom ani jeden stály člen nemôže použiť právo veta. Pri panujúcich rozporoch i rozdielnych geopolitických záujmoch USA, Číny, Veľkej Británie, Francúzska a Ruska je jasné, že s reformou OSN to nie je až také horúce. Možno sa bude o nej debatovať aj pri 70. výročí jej založenia, podobne, ako sa to dialo už pred desiatimi rokmi.