"Slovensko bolo, je a ešte istý čas bude tranzitnou krajinou. Ono to nesúvisí so vstupom Slovenska do Európskej únie," reaguje riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel na otázku, aké zmeny v migrácii sa odohrali po našom vstupe do únie. Situácia nie je dramatická. "Došlo k nárastu, ale nie takému radikálnemu ako naznačovali niektoré organizácie," povedal. Medziročne vzrástol počet žiadateľov asi o 1 000.
Prevádzači podľa neho už vedia, že krajiny únie sú viazané Dublinom II. - teda, že osoby, ktoré prešli azylovou procedúrou na Slovensku, už nemôžu žiadať o azyl v inej členskej krajine. "Myslím si, že aj utečenci sú si toho vedomí. Bude ich to odrádzať, pretože v mnohých prípadoch ide o ekonomických migrantov," dodáva.
Slovensko na rozdiel od Poľska má zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu. Podľa riaditeľa Migračného úradu to uľahčuje prácu, pretože sa dá rýchlejšie rozhodovať. Limitujúcim faktorom pri rýchlosti azylovej procedúry je nedostatok ľudí. Je to dôležité preto, aby sa tu zdržiavali ekonomickí migranti čo najkratšie.
Jedinou krajinou v únii, ktorá udeľuje Čečenom automaticky azyl, je Rakúsko. Slovenské úrady udelia azyl len tým osobám, ktoré ich presvedčia, že boli skutočne prenasledované. "Vojna nie je dôvod na udelenie azylu. Vojnové situácie riešia iné právne predpisy. Mylne sa vysvetľuje médiám aj zo strany UNHCR (Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov), že vojna je dôvod na azyl," vysvetľuje Priecel. Ako dodal, Slovensko dáva azyl z dôvodu humanity, ale nie v takom veľkom počte ako niektoré bohaté krajiny. "Budeme to robiť, ak na to budeme mať. Migračný úrad je úradom, ktorý v prvom rade musí hájiť záujmy občanov tejto republiky pri rešpektovaní záväzkov, ktoré Slovensko prijalo v tejto oblasti," hovorí. "Nie je to športka alebo športový súboj. Je to o čistote práva," dodáva v súvislosti s medializovanými informáciami, že Slovensko je jednou z krajín, ktorá udeľuje málo azylov.
Na Slovensku máme - podobne ako v Poľsku - inštitút tolerovaného pobytu. Ten je však založený na sociálnych dávkach. Aj preto sú prípady, keď sa Čečeni usilujú dostať z Poľska na Slovensko. "Ten prienik, ktorý cez Ukrajinu nie je taký výrazný ako cez poľsko-slovenskú hranicu. Dokonca máme zachytené prípady, že aj prišli Čečeni aj z Česka," povedal Priecel.
O tom, že Slovensko ešte nie je cieľovou krajinou, svedčia aj také signály ako nezáujem o výučbu slovenského jazyka. "Máme rozbehnutý systém výučby slovenského jazyka v táboroch, ale nie je o to záujem. Respektíve je taký smiešny, že sa napríklad prihlási len jeden záujemca. Aktivity žiadateľov nie sú výrazné, ale prostredníctvom mimovládnych organizácií majú možnosť navštevovať rekvalifikačné kurzy. Tam je záujem o niečo väčší, ale nie je masový," povedal Priecel.

Žiadatelia o azyl: šestka najčastejších národností (od 1. januára do konca mája)
Na prvom mieste, pokiaľ ide o počet žiadateľov, dlhodobo kraľovali Číňania. Ku koncu mája však bolo najviac žiadateľov o azyl Čečenov. Tento rok je aj viac Moldavcov a Gruzíncov. Ide o ekonomickú migráciu. Zaujímavosťou je, že medzi gruzínskymi žiadateľmi je množstvo osôb užívajúcich drogy.
- čečenská 169
- čínska 146
- moldavská 126
- pandžábska 114
- gruzínska 81
- ruská 55
Zdroj: MV SR