"Idem tam, aby som ukázal postoj Srbska k vojnovým zločinom. Treba mať odvahu a silu na odsúdenie zločinu spáchaného v našom mene proti inému národu. Preto pôjdem do Srebrenice." Takto zdôvodnil účasť na spomienkovej slávnosti k desiatemu výročiu srebrenickej masakry srbský prezident Boris Tadič. Jeho prítomnosť sa považuje za významné gesto, osobitne vzhľadom na to, že Belehrad počas bosnianskej vojny (1992 - 1995) politicky a vojensky podporoval tamojších Srbov. "Musíme ukázať, že je odstup medzi občanmi a zločincami. Od toho závisí budúcnosť Srbska," zdôraznil Tadič. Práve v tom čase totiž v Haagu vypovedal svedok obhajoby v procese s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý odmietol tvrdenia obžaloby, že bosnianskosrbské sily zmasakrovali pred desiatimi rokmi v Srebrenici 8 000 moslimských mužov. Generál vo výslužbe bývalej juhoslovanskej armády Božidar Delič na výsluchu tvrdil, že "dve- až tritisíc Srbov bolo zabitých v oblasti Srebrenice, ako aj niekoľko tisíc Moslimov, ale väčšina z nich zahynula v boji."
Na spomienkovom obrade v Srebrenici, ktorého súčasťou bolo aj pochovanie telesných pozostatkov 610 obetí objavených v masových hroboch a identifikovaných za posledný rok, sa zišlo približne 50 000 hostí. Medzi medzinárodnými predstaviteľmi nechýbal predseda Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Theodor Meron a bývalý balkánsky emisár USA Richard Holbrook - hlavný architekt Daytonských dohôd, ktoré ukončili bosniansku vojnu.Podľa britského ministra zahraničných vecí Jacka Strawa je hanbou, že sa masakra 8 000 srebrenických Moslimov odohrala priamo pred očami medzinárodného spoločenstva, ktoré nič neurobilo. Straw vyjadril hlboké poľutovanie nad srebrenickými udalosťami. Predseda britskej vlády Tony Blair vyslovil v posolstve, prečítanom počas spomienkovej slávnosti, solidaritu s príbuznými obetí. Zároveň načrtol paralelu medzi etnickou intoleranciou, ktorá vyvolala bosniansku vojnu, a štvrtkovými teroristickými útokmi v Londýne. Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponteová podmienila účasť chytením dvoch hlavných podozrivých ,- Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča. Oboch haagsky tribunál obžaloval z genocídy.
O úlohe medzinárodného spoločenstva počas masakry sa v Bruseli kriticky vyjadril vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javier Solana. Podľa neho došlo ku "kolosálnemu, kolektívnemu a hanebnému zlyhaniu" medzinárodného spoločenstva v čase, keď doň vložili nádej tamojší obyvatelia.