Len pred týždňom predal ruský miliardár a okrem iného vlastník londýnskeho futbalového klubu Chelsea Roman Abramovič svoj 73-percentný podiel v ropnej spoločnosti Sibnefť za 13 miliárd dolárov plynárenskému gigantu Gazprom. V tom čase ho do komnát Kremľa pozval prezident Vladimir Putin, aby sa s ním pozhováral o možnostiach opätovne kandidovať v decembri za čukotského gubernátora.
Príkladný miliardár?
Pred piatimi rokmi získal Abramovič vo voľbách vyše 90 percent hlasov. Čukotka sa rozvíja najmä vďaka jeho štedrým finančným injekciám, pričom podľa vyhlásenia samotného miliardára je tam potrebné investovať ďalej. "Definitívne zostane tu, zaangažovaný na ruských veciach. Vždy však bol aj slobodný, medzinárodný agent," poznamenal medzi rečou po spomínanom obchode storočia hovorca Sibnefti. Abramovič síce chce investovať pár miliárd v Rusku, ale jeho obchodné aktivity sú viac nasmerované za hranice. Ruskej prokuratúre, ani ministerstvu hospodárstva to neprekáža. Abramovič platí dane, aj keď zisk z krajiny odchádza. V podstate ani Kremeľ sa nesťažuje. Abramovič predal svoj podiel štátnemu gigantu, čím štátu umožnil vplývať na vnútorný trh s energiou a kontrolovať ceny na dodávky tejto energie.
V tieni
Nie všetci miliardári sú však takí kooperatívni, ako Abramovič. Dakedajšia šedá eminencia Kremľa Boris Berezovskij, ktorý získal majetok a vplyv vďaka "poradenstvu" rodine exprezidenta Borisa Jeľcina a predal ho pod cenu vďaka "dobrosrdečným" radám práve Abramoviča, je v nemilosti. Ak by sa objavil v Rusku, čaká ho súd, akému teraz neúspešne čelil ďalší miliardár a najbohatší Rus, bývalý šéf ropnej spoločnosti Jukos Michail Chodorkovskij.
Dôvod? Podľa prokuratúry podvody a miliardové nedoplatky na daniach. Podľa názoru analytikov sú to v prípade oboch miliardárov politické ambície a snaha odstaviť terajšie osadenstvo Kremľa od moci. "Revolúcia je nevyhnutná. Otázka moci sa už nedá riešiť účasťou vo voľbách. Bude sa riešiť v uliciach," predpovedá Berezovskij, ktorý kedysi poradil Jeľcinovi, aby o Putinovi uvažoval ako o nástupcovi. Teraz má Putin vlastnú šedú eminenciu. Vladislava Surkova dokonca nemecký týždenník Der Spiegel označil za druhého najvplyvnejšieho človeka v Kremli. Paradoxne, nenápadný Surkov desať rokov pracoval pre Chodorkovského, pokým sa v roku 1998 neprihlásil do služieb Borisa Jeľcina. Práve on v roku 2003 poradil Putinovi vytvoriť prokremeľskú stranu Zjednotené Rusko, ktorá dnes ovláda zákonodarnú Dumu. Bol to on, kto po oranžovej revolúcii na Ukrajine prišiel s nápadom odzbrojiť nespokojnú mládež tým, že sa vytvorilo populistické a dnes proputinovské hnutie Naši. Napokon, bol to aj on, kto pripravoval kremeľský návrh, aby stranícki lídri v prípade víťazstva v regionálnej voľbách obsadzovali aj posty gubernátorov. Z dnešného rozloženia síl by väčšinu obsadili ľudia Zjednoteného Ruska a Abramovič.
"Budem kandidovať v roku 2008 za prezidenta. Treba zmeniť smerovanie terajšej moci, túto politiku aj honbu na predstaviteľov biznisu," povedal nedávno pre denník Kommersant bývalý premiér Michail Kasjanov, ktorý by mal byť akýmsi kandidátom opozície. A ktorého už vyšetruje ruská prokuratúra z podozrenia zneužitia moci verejného činiteľa v časoch premiérovania.
Koncentráciou proti koncentrácii
Putin však stále tvrdí, že nejde po oligarchoch a už vôbec nechce, aby zákony podnikateľov ničili. Nový zákon, ktorý pripravila Duma, tak ambiciózne rieši ochranu konkurencie, aby pomohol slobodnej podnikateľskej súťaži malých a stredných podnikov. Zákon preto tvrdo obmedzuje koncentráciu finančnej moci v rukách jednej spoločnosti a monopolnému úradu ponecháva silné právomoci, aby na "hriešnikov" dozeral. Lenže prezident, prekvapivo, s Dumou celkom nesúhlasí. Je za zjemnenie pravidiel, kedy spoločnosť spadá pod prísne oko protimonopolného úradu.
Dôvod je jednoduchý. "Bez povšimnutia a nenápadne nám tu vyrastá skupina nových podnikateľov, ktorí už nemajú jeľcinovské označenie oligarchovia. Vyrastajú však rovnako pod krídlami Kremľa, dokonca priamo v ňom. Odzbrojujú oligarchov nielen o politickú, ale aj finančnú moc," napísal nemecký Die Welt.
V Rusku skutočne vyrastá akciová spoločnosť Kremeľ, do ktorej patrí sedem ľudí z blízkeho Putinovho okolia. Podľa výpočtov Nezavissimoj gazety títo ľudia koncom minulého roku kontrolovali deväť veľkých koncernov predstavujúcich 40 percent ruského HDP.
Sedmička mocných
Prvým kremeľským akcionárom sa stal šéf kremeľskej administratívy Dmitrij Medvedev, šéf dozornej rady plynárenského monopolu Gazprom. Igor Sečin, ktorý je jeho zamestnancom v Kremli, má rovnakú funkciu v ropnej spoločnosti Rosnefť. V Dozornej rade Aeroflotu, o ktorý prišiel Berezovskij, sedí zas vedúci odboru kádrov Kremľa Viktor Ivanov. Ten je zároveň aj predsedom dozornej rady v obrannom koncerne Almaz-Antej. Zástupcovi šéfa kremeľskej administratívy Vladislavovi Surkovi sa "ušla" kontrola ropného koncernu Transnefteprodukt. Nasucho nezostal ani bývalý šéf kremeľskej administratívy Alexander Vološin, ktorý získal moc pri Jeľcinovi a bol spojkou medzi ním a oligarchami. Dnes je šéfom dozornej rady v elektrárenskom gigante JES Ruska. Napokon, prezidentov osobný priateľ Vladimir Jakunin šéfuje Ruským železničným dráham. Jediným z tejto sedmičky mocných, ktorý sedí aj vo vláde, je minister financií Alexej Kudrin. Pre seba si vybral viac ako príťažlivý biznis. Kudrin kontroluje monopolný podnik vo výrobe diamantov Alrosa a zároveň druhú najväčšiu ruskú banku Vneštorgbank.
"Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že ich kontroluje štát a že sú v svojich odvetviach monopolnými podnikmi. Kremeľ robí svoj biznis šikovne," tvrdí Nezavissimaja gazeta. Keď k tomu prirátame vplyv aj v médiách, akciová spoločnosť Kremeľ zrejme onedlho stratí akúkoľvek významnú konkurenciu. Aj napriek tomu, že Putin už nechce v roku 2008 tretíkrát kandidovať.