Predstavitelia francúzskej vlády a automobilky PSA Peugeot Citroën podpíšu dnes dohodu so slovenskou stranou o partnerstve pri odbornom vzdelávaní v oblasti automobilovej výroby. Dohodu podpíšu prezident PSA Peugeot Citroën Jean-Martin Folz, minister školstva Martin Fronc, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubomír Roman a predseda Trnavského samosprávneho kraja Peter Tomeček. Pri podpise bude prítomný aj francúzsky minister pre spoluprácu, rozvoj a Frankofóniu Xavier Darcos, riaditeľ medzinárodných vzťahov a spolupráce francúzskeho ministerstva školstva Daniel Vitry a eurokomisár pre vzdelávanie, školstvo, kultúru a multilingvizmus Ján Figeľ.
Impulzom na podporu odborného vzdelávania v oblasti automobilovej výroby sa stalo rozhodnutie PSA Peugeot Citroën z januára 2003 vybudovať na Slovensku nový výrobný závod. S cieľom zabezpečiť potreby vzdelávania svojich zamestnancov prostredníctvom slovenského vzdelávacieho systému, PSA Peugeot Citroën požiadal Ministerstvo školstva Francúzskej republiky a Združenie pre odborné vzdelávanie dospelých (AFPA) o spoluprácu počas realizácie tohto projektu. Slovenskými partnermi projektu sú Ministerstvo školstva SR, Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj, ktorí doň zapojili stredné a vysoké školy technického zamerania. Projekt pod názvom Kampus povolaní budú v Bratislave a Trnave viesť francúzski lektori technického vzdelávania a experti AFPA.
Čo bude predmetom dohody medzi francúzskou stranou a Ministerstvom školstva SR?
-- Francúzsko je v súčasnosti druhým najvýznamnejším investorom na Slovensku a to je dobrou ilustráciou atraktivity vašej krajiny pre francúzske podniky. Príznačné je v tomto zmysle budovanie automobilky PSA v Trnave. Ak vezmeme do úvahy rozsiahlosť tohto projektu, na záver ktorého bude po predchádzajúcom odbornom zaškolení do práce prijatých 3 500 ľudí, ukázalo sa nevyhnutné zapojiť do spolupráce tak slovenský ako i francúzsky systém vzdelávania. Ako minister pre Frankofóniu som pokladal za dôležité zúčastniť sa na podpise francúzsko-slovenského protokolu o partnerstve a spolupráci v oblasti odborného vzdelávania, ktorý umožní zodpovedať na potreby vzdelávania slovenských vedúcich pracovníkov, inžinierov, technikov i robotníkov. Musím pripomenúť, že PSA si zvolila za pracovný jazyk popri slovenčine i francúzštinu.
Bude teda francúzska vláda, finančne aj inak, podporovať výučbu francúzštiny v SR s cieľom, aby francúzske spoločnosti investujúce na Slovensku mali dostatok jazykovo vybavených pracovníkov?
-- Slovensko vyjadrilo želanie stať sa pozorovateľskou krajinou Frankofónie v roku 2002. Taktiež je teraz už rok plnoprávnym členom EÚ, kde jej jednotliví úradníci musia v rámci svojej práce používať viacero jazykov, a hlavne francúzštinu. Obdobne tiež, expanzia našej ekonomickej a obchodnej výmeny vedie k narastajúcej požiadavke zo strany slovenských ekonómov po ovládaní francúzskeho jazyka a teda po frankofónnych školeniach, menovite v oblasti európskeho práva a ekonómie. A naopak, tých približne 200 francúzskych investorov na Slovensku, ktorí spolu predstavujú štvrtinu zahraničných investícií vo vašej krajine, potrebujú pracovníkov schopných ovládať aj ďalší jazyk popri "slabo zvládanej angličtine", ktorá v žiadnom prípade nemôže byť v budúcnosti dostačujúca na vytvorenie dlhodobých stykov vedecko-technického charakteru. Francúzsko tomu, samozrejme, napomáha prostredníctvom existujúceho mechanizmu kultúrnej a vzdelávacej spolupráce, ba aj s priamou podporou francúzskeho ministerstva školstva, ako je to v prípade PSA.
Akým spôsobom sa táto podpora bude prejavovať?
-- S veľkým potešením sme privítali zapojenie sa slovenských predstaviteľov do projektu odborného vzdelávania či do projektu výučby francúzštiny pre zamestnancov lokality v Trnave. Nepochybujeme o tom, že Slovensko, ako pozorovateľská krajina v rámci frankofónneho hnutia, má ambície zapojiť sa v plnej miere do intenzívneho úsilia za zachovanie kultúrnej a jazykovej diverzity, ktorej je naše hnutie šíriteľom. Vďaka nárastu našich ekonomických a priemyselných vzťahov sú teraz aktivity v oblasti odborno-technickej spolupráce s frankofónnymi krajinami novou doménou, ktorá sa otvára pred slovenskými predstaviteľmi. Pokiaľ ide o samotné Francúzsko, svoju ponuku prispôsobujeme potrebám -- tak ako o tom svedčí naše špecifické úsilie v Trnave po boku slovenských činiteľov. Treba reagovať na dopyt Slovákov po zvýšení ich šancí na trhu práce a umožniť im profitovať z výučby francúzskeho jazyka. V tomto zmysle štyri bilingválne sekcie na slovenských gymnáziách a pätnásť škôl s rozšírenou výučbou francúzštiny umožňujú 2 100 žiakom vzdelávať sa vo francúzskom jazyku. V oblasti vysokoškolského štúdia boli v roku 2005 pre 1 400 študentov otvorené štyri čiastočne frankofónne programy, na šiestich katedrách vysokých škôl bol otvorený odbor francúzskych štúdií a existuje tiež jeden štipendijný program vo Francúzsku. Ako som už uviedol, vysoké zastúpenie Francúzska v ekonomickej sfére by sa malo prejaviť nárastom výučby francúzštiny.
Bude mať PSA v týchto projektoch privilegované postavenie, alebo rovnakú možnosť dostanú aj iné francúzske firmy?
-- Prirodzene, každá francúzska spoločnosť sa môže obrátiť na štát s návrhom na získanie podpory v prípade, že predloží rovnako ambiciózne a tak dobre pripravené vzdelávacie projekty, ako to urobila PSA na Slovensku.
Budú sa na podpore výučby francúzštiny podieľať okrem francúzskej vlády aj súkromné firmy, napr. PSA?
-- Za posledné dva roky kurzy francúzštiny v podnikoch zaznamenali vysoký nárast záujemcov. Skupina PSA zverila vzdelávanie svojich zamestnancov v plnom rozsahu Francúzskemu inštitútu v Bratislave, vrátane tých kurzov, ktoré sa konajú priamo v Trnave. Počet odučených hodín narástol v roku 2004 na 4 088 oproti roku 2002, keď ich bolo len 706. Preto môžeme povedať, že súkromné spoločnosti prispievajú k rozvoju aktivít a kultúrnej výmeny Francúzskeho Inštitútu v Bratislave.
Vo všetkých francúzskych spoločnostiach vo svete platí úzus, že pracovným jazykom je francúzština?
-- Francúzske spoločnosti v zahraničí by sa mali, ako všetci ostatní, prispôsobiť lokálnym podmienkam a tiež, samozrejme, komunikovať v jazyku danej krajiny. Je pravda, že sa až príliš často utiekajú k používaniu angličtiny aj v krajinách, ktoré nie sú anglofónne. Akoby pozabudli, že francúzština je rovnako jazykom medzinárodnej komunikácie, ktorý umožňuje spolupracovať v rámci multinárodných pracovných kolektívov a ktorým možno vyjadriť takisto ako v ďalších jazykoch modernosť, vedu a techniku.
Slovensko sa nedávno stalo pozorovateľskou krajinou Frankofónie. Čo treba chápať pod týmto pojmom? Aké nové možnosti sa týmto členstvom otvárajú vo francúzsko-slovenskej spolupráci?
-- Tým, že Frankofónia združuje 63 krajín zo všetkých kontinentov a na rôznych stupňoch rozvoja okolo jedného jazyka a spoločne chápaných hodnôt ako ochrana jazykovej a kultúrnej rôznorodosti, právny štát, solidarita, trvalo udržateľný rozvoj, vytvára vlastne privilegovaný priestor na výmenu a spoluprácu ako spoločne odpovedať na veľké výzvy súčasného sveta. Môže prispieť k definovaniu humánnejšej podoby globalizácie. Jej programy spolupráce pri výučbe jazyka, vo vzdelávaní, v odbornej príprave či vo vysokom školstve alebo tiež pri posilnení právneho štátu sa zakladajú na solidarite. Takisto kvalita osobných vzťahov medzi vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých členských krajín, ktorí komunikujú v tom istom jazyku, napomáha predchádzať možným rozporom. Slovensko sa, ako pozorovateľská krajina, zúčastňuje na týchto diskusiách na summitoch a ministerských konferenciách. Aby mohlo v plnej miere využívať existujúce programy spolupráce, malo by sa tiež stať členom Medzivládnej agentúry pre Frankofóniu.
Ide v projekte Frankofónie len o kultúru, školstvo a vedu? Nie je to aj nástroj, ktorým sa Francúzsko snaží ovplyvňovať dianie na medzinárodnej scéne v snahe vyvážiť jeho "amerikanizáciu"?
-- Frankofónia nie je len obrana jedného jazyka, je to zápas za určité hodnoty vedený prostredníctvom obrany tohto jazyka. Medzi základné ciele Medzinárodnej organizácie pre Frankofóniu patrí právo na vzdelanie a prístup k vedeckým informáciám, obrana kultúrnej diverzity a dialógu kultúr. Ale táto organizácia je založená i na ďalších hodnotách, akými sú mier, sloboda, demokracia, ľudské práva, spravodlivosť, trvalo udržateľný rozvoj a nové informačné a komunikačné technológie. Frankofónia nie je francúzsky výmysel, je to iniciatíva viacerých južných krajín, rozvinutá v 60. a 70. rokoch. Podporujeme ju, pretože sme presvedčení o tom, že jazyková a kultúrna diverzita je zásadným predpokladom na rešpektovanie identity, rovnováhy a teda aj mieru. Nejde o úsilie zamerané proti amerikanizácii, ale o to, ako nerezignovať pred uniformizáciou.
Štatistiky hovoria, že viac napreduje používanie angličtiny či španielčiny, francúzština je na ústupe. Dá sa tento globálny trend vôbec zvrátiť?
-- Je naozaj pravda, že napriek istému zlepšeniu, ktoré nastalo vo výučbe francúzštiny vo všeobecno-vzdelávacom systéme zaostáva francúzsky jazyk ďaleko za anglickým. Napriek tomu by som však rád zdôraznil, že francúzština je okrem angličtiny jediným jazykom, ktorého používanie sa vyžaduje na všetkých kontinentoch a to je dobrým proroctvom pre jej budúcnosť. Na úrovni bilaterálnej spolupráce v jazykovej a vzdelávacej oblasti robíme všetko pre to, aby sa pozície francúzštiny posilnili. Tu by som pripomenul celkom konkrétne svoje predchádzajúce vyjadrenia, teda akým smerom sa o to snažíme na Slovensku.
Koľko eur ročne francúzska vláda utratí na podporu Frankofónie vo svete? A koľko v prípade nových členských krajín a konkrétne Slovenska?
-- Francúzsko vyčlenilo na fungovanie, programy a aktivity Frankofónie dobrovoľné i povinné príspevky vo výške viac ako 67 miliónov eur. Pokiaľ ide o Slovensko, projekt vedený Medzivládnou agentúrou pre Frankofóniu vyčleňuje v roku 2005 v prospech Slovenska podporu vo výške 278 102 eur, ktoré sú určené najmä na vzdelávanie vo francúzštine pre slovenských zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorí sa venujú európskej problematike.