Spomienkové zhromaždenia, ktorými si včera Drážďany pripomenuli 60. výročie zničenia mesta spojeneckým bombardovaním, boli aj príležitosťou pre stretávanie pamätníkov, ktorí ohnivé inferno prežili. Vlnám náletov padlo za obeť údajne 35 000 ľudí. Jedným z tých šťastnejších, ktorým sa podarilo vyviaznuť s celou rodinou, bol aj Christoph Adam, ktorý mal vtedy 14 rokov.
Adam býval s rodičmi a mladším bratom v štvorposchodovom dome v centre. Pred útokom ho ešte fašiangovo zdobili. Keď sa večer začala prvá vlna bombardovania, schovali sa s ostatnými obyvateľmi domu do pivnice. "V pivnici, ktorá mala asi päťkrát päť metrov, sa schovávalo 56 ľudí. Sedeli sme tesne vedľa seba na laviciach. Prvé výbuchy vyhodili elektrinu, my sme však mali vtedy sviečky a baterky," rozprával Adam. Drážďany už predtým zažili dva malé nálety, tento sa s nimi však nedal porovnať. "Čakali sme, do toho výbuchy. Niekto sa modlil, deti kričali, niekto plakal. Môj malý brat sa ešte roky potom v noci budil a kričal: Oheň," spomína Adam, z ktorého vojna, ako pripúšťa, urobila neochvejného pacifistu.
V pivnici začala páchnuť spálenina a Adamovci z úkrytu vybehli. "Môj otec bol vtedy už starší muž, ktorý zažil prvú svetovú vojnu. Vedel, že musíme von, lebo sa už odtiaľ nedostaneme. Vtedy zomrelo v pivniciach veľa ľudí," hovoril.
Na námestí Kreuzenplatz horeli vo výške štvrtých poschodí domy. Okolo tých, ktoré už prehoreli až dole, nebolo možné dostať sa ulicou ďalej. Adamovcom sa však nakoniec podarilo z námestia uniknúť, ale vonku ich zastihol druhý nálet, ničivejší ako prvý, ktorý zasiahol dosiaľ nedotknuté štvrte okolo centra. "Najhorší bol druhý zásah, keď sme ležali na ulici a nikde sme sa nemohli schovať a každých päť až desať metrov vybuchovali bomby," rozprával Adam. "Vtedy som zažil ohnivú smršť, utekali sme, ale úplne nás porazila, zavesili sme sa na najrôznejšie predmety, aby sme tomu odolali." Celej rodine sa podarilo prečkať aj tretí nálet, uniknúť z Drážďan a dostať sa do horského mestečka Altenberg. Tam u príbuzných zostali do konca vojny.
Drážďany zničili spojenci masívnym bombardovaním v noci z 13. na 14. februára 1945, necelé tri mesiace pred koncom druhej svetovej vojny. Okolo počtu obetí bombardovania Drážďan sa diskutuje celé desaťročia. Zatiaľ čo oficiálne sa počet obetí uvádza v rozmedzí od 25 000 do 35 000 ľudí, niektoré pramene hovoria až o 250 000, ba dokonca o 750 000 obetiach. Pre tieto údaje však neexistujú žiadne dôkazy. V záverečnej správe o štyroch bombardovaniach Drážďan, ktorú vydali 10. marca 1945, sa uvádza 18 375 mŕtvych, takmer 16 000 zranených a 350 000 ľudí bez prístrešia.
Presný počet obetí by mala čo najviac spresniť komisia historikov, ktorú Drážďanci nedávno zvolali. Mesto sa tým snaží vziať oheň z plachiet neonacistom, ktorí zničenie Drážďan pravidelne označujú za vojnový zločin spojencov alebo bombový holokaust.