Možná výstavba amerického radarovej stanice v Česku narazila na odporcov. Včera večer sa na Václavskom námestí zišlo viac ako dve tisíc ľudí, aby protestovali proti plánovanej výstavbe amerického radaru na českej pôde.
Radar by mali Američania umiestniť nie v obci Jince, ako sa pôvodne predpokladalo, ale v pohorí Brdy juhozápadne od Prahy. "Celá oblasť zostane výsadným teritóriom Českej republiky, takže personál bude podliehať českým zákonom," spresnil veľvyslanec Spojených štátov v ČR Richard W. Graber.
Stop radaru?
Napriek tomu, že česká vláda vyšla americkému návrhu v ústrety, medzi ľuďmi prevládajú zmiešané pocity. Odporcovia požadujú, aby o tom, či v Česku majú Američania umiestniť radar, rozhodli ľudia v referende. To sa však nepáči premiérovi a šéfovi ODS Mirkovi Topolánkovi. Argumentuje tým, že ľudia nerozhodovali ani o vstupe krajiny do NATO.
Súhlas s výstavbou radaru dal aj prezident Václav Klaus. V Česku by pritom bola umiestnená len radarová stanica, ktorá dokáže zachytiť letiacu raketu. Samotná protiraketová základňa by mala stáť v Poľsku. "Ak u nás bude nejaký americký komponent, znamená to, že Česko sa stane súčasťou americkej zahraničnej politiky Spojených štátov. Tá je zameraná na boj proti terorizmu, čo vedie k destabilizácii, napríklad situácie na Guantanáme, v irackej väznici Abú Ghraibe," obhajuje stanovisko odporcov Majíček. Protesty výrazným spôsobom rozhodnutia vlády spolupracovať so Spojenými štátmi asi neovplyvnia. "Závisí to od ich rozmeru, ale myslím si, že sa bude skôr rozhodovať na politickej pôde," vysvetlil pre HN analytik Pavel Přikryl.
Argument zvýšenia bezpečnostného rizika však nemusí byť namieste. "Strach môže byť, ale bezpečnostné riziká sú podriadené riziku, ktorému by sa Európa vystavila v momente, keby bezbranne čelila raketám dlhého doletu z krajín, akou je napríklad Irán," vysvetlil pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Súhlasí s ním aj Přikryl: "To, či tu bude jedna radarová stanica, nejaké bezpečnostné riziko nezvýši."
Zástancovia radaru argumentujú aj ekonomickým prínosom. Mnohé české firmy sa môžu zúčastniť na výberových konaniach pri výstavbe radarovej stanice. Náklady sa odhadujú na 1,5 až 2,7 miliardy českých korún.
Náhradná alternatíva
Americká strana uviedla, že v prípade neúspešných rokovaní s Českom a Poľskom je pripravená na náhradnú alternatívu. Bližšie informácie však zatiaľ nechcela zverejniť. Do úvahy prichádza ktorákoľvek európska krajina, avšak strategicky je pre Američanov najvhodnejšie Poľsko a Česko.
StoryEditor
Protesty proti radaru
Možná výstavba amerického radarovej stanice v Česku narazila na odporcov. Najradikálnejšie sa k tomu postavila iniciatíva Nie základniam, ktorá mala na včera večer naplánované protestné pochody v Prahe. Aj napriek tomu, že magistrát akciu zakázal.