Takmer tri desiatky obetí na životoch, vyše 160-tisíc hektárov zničenej ornej pôdy, poškodených a zničených viac než 3 000 domov a 900 mostov, 35 kilometrov zdevastovaných ciest a tisíce kilometrov železníc, úhyn niekoľko stoviek kusov dobytka... To je dosiaľ bilancia tretej mohutnej povodne, ktorá v týchto dňoch postihla takmer tri štvrte územia Rumunska. "Došla sem päťdesiatročná voda," napísal rumunský denník Gandul opisujúc záchranné práce v najviac postihnutých regiónoch. "Keď pred niekoľkými rokmi prišla 50- až 100-ročná voda do Európy, a najmä Nemecka, Česka a na Slovensko, zapĺňali bilancie katastrofy prvé stránky novín. O terajšej povodni, ktorá postihla 31 zo 42 rumunských provincií, sa však zaujímajú len domáce médiá," povzdychla si riaditeľka prefektúry Temešváru Denisa Mitroiová. Práve župy Arad, Caraš-Severin, Mehedinti a Timiš na juhozápade a v centre Rumunska sú najviac odrezané od okolitého sveta. Prudké lejaky a 24 rozvodnených riek ich odstavili od dodávok pitnej vody, elektriny či telefónneho spojenia.
Na koho sa ukáže prstom?
Hoci okamžite po prvých správach o obetiach na životoch a zúfalej situácii v krajine prišli zásielky humanitárnej pomoci z väčšiny západných krajín Európskej únie, predstavitelia vlády na čele s premiérom Calinom Popescu-Tariceanom sa stali terčom kritiky. Ide už o tretiu tohtoročnú povodeň, avšak úrady opäť zlyhali pri koordinácii záchranných prác. To, napokon, nechtiac pripustil aj podpredseda vlády George Seculici, podľa ktorého došlo "k úplnej absencii komunikácie medzi štátnymi a miestnymi úradmi". Faktom je, že od roku 1970, keď krajinu postihla najhoršia povodeň, disponujú úrady systémom skorého varovania, v dôsledku čoho sa dnes malo predísť nielen obetiam, ale aj takým vysokým materiálnym škodám, ktoré sa súhrnne šplhajú až k sume 340 miliónov eur. Vyšetrovanie, ktoré by malo poukázať na hlavného vinníka, však nakoniec "môže vyústiť do zahmleného konštatovania príčin a dôsledkov," myslí si rumunský server nine o´clock. Popri tom, že bude treba ukázať na zodpovedného prstom, médiá si zobrali na mušku aj zahmlené machinácie pri záchranných prácach. Rumunské úrady totiž požiadali o špeciálne čerpadlá na vodu susedné Maďarsko a Rakúsko, hoci v Rumunsku sú firmy, ktoré ich mohli dodať, a oveľa lacnejšie.
Pomoc EÚ nepostačí
Európska únia už avizovala, že posiela do regiónu okamžitú pomoc 70 miliónov eur z fondov ISPA a SAPARD, ktoré si Rumunsko nebolo schopné cez projekty vyčerpať. Prostriedky sú podľa Bruselu zároveň viazané len na vzkriesenie postihnutej infraštruktúry. Tarinaceu už avizoval, že daná pomoc rozhodne nestačí. Veď len 30 miliónov dolárov vláda uvoľnila okamžite na pozviechanie sa najpostihnutejších častí na juhozápade a západe krajiny.
"Pravdepodobne budeme môcť počítať s ďalšími prostriedkami z Rozvojového fondu OSN (UNDP) vo výške 130-tisíc dolárov," podotkol minister zahraničných vecí Razvan Ungureanu. Šéf diplomacie však už začal lobovať aj v Bruseli, aby únia využila iné možnosti na financovanie záchranných prác po povodniach. Financovanie humanitárnej pomoci z domáceho rozpočtu totiž zvýši schodok na 0,7 percenta.
Únia by síce mohla poskytnúť ďalších 488 miliónov eur cez tzv. Fond solidarity EÚ, ale ten rovnako pokrýva len prostriedky na opravu infraštruktúry po živelných pohromách. Podľa Ungureanu je tu aj ďalšia možnosť. "Ak Brusel presvedčíme, finančné prostriedky by mohli ísť aj zo špeciálneho Centra EÚ pre monitorovanie civilnej ochrany a ochrany životného prostredia. Z tohto centra by mohla Bukurešť dostať ťažké zariadenia na odstraňovanie škôd. Zároveň je však jasné, že únia nielen očakáva transparentnosť v použití peňažnej pomoci, ale má aj dôvod navyše, aby žiadala plnenie povinností kandidátskej krajiny v integračnom procese, v ktorom má Rumunsko nemalé resty."