Až dve pozvánky k rokovaciemu stolu - pre Turecko a Chorvátsko - vystavili napokon šéfovia diplomacií krajín Európskej únie po niekoľkohodinových diskusiách v Luxemburgu. "Ak dôverujeme Turecku, mali by sme dôverovať aj Chorvátsku. Je to v záujme Európy začať rokovania s Chorvátskom okamžite," zhodnotil kancelár Wolfgang Schüssel neústupčivú pozíciu Rakúska, ktoré podmieňovalo svoje áno pre Turecko otvorením rokovaní s Chorvátskom. Ankara aj Záhreb privítali rozhodnutie európskych ministrov, obe krajiny si však uvedomujú, že tvrdá práca sa ešte len začne.
Zákulisný obchod
Chorvátom sa podarilo zbaviť veľkej prekážky na ceste do únie, ktorou boli výhrady žalobkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii Carly del Ponteovej. Tá im vyčítala, že Záhreb robí málo na vydanie vojnového zločinca Anteho Gotovinu. Pred troma dňami bola "neuveriteľne sklamaná", ale v pondelok večer už Chorvátov chválila za plnú spoluprácu. Únii sa tak podarilo vyhnúť fiasku, no objavili sa špekulácie o cene za štart rokovaní s Tureckom. Komisár pre rozšírenie Olli Rehn včera odmietol obvinenie predsedu liberálneho klubu v Európskom parlamente Grahama Watsona, podľa ktorého došlo k "zákulisnému obchodu" medzi Ponteovou, britským ministrom zahraničia Jackom Strawom a ďalšími krajinami. Tak sa malo umožniť Chorvátom začať a odblokovať odpor Rakúska voči Turecku. "Nie je pravda, že by bola súvislosť medzi oboma rozhodnutiami," uviedol Rehn.
Niektorí upozorňujú, že tým sa to neskončilo. V januári od Británie prevezme predsedníctvo v únii práve Rakúsko, ktoré by mohlo využiť svoju pozíciu. A oživiť myšlienku "privilegovaného partnerstva" namiesto plnoprávneho členstva v prípade Ankary. Bude to ideálna príležitosť, pretože v tom čase už nemusí byť v tomto úsilí osamotené. Protitureckými názormi sa netají terajší francúzsky minister vnútra a kandidát na prezidenta Nicolas Sarkozy, rovnako ako šéfka nemeckých konzervatívcov Angela Merkelová.
Predčasné oslavy, príprava na reformy
V Turecku po oznámení rozhodnutia ministrov zavládlo uspokojenie. "Nová Európa, nové Turecko", entuziasticky hlása denník Milliyet na titulnej strane. Podľa denníka Radikal sa "cesta (Turecka do únie) konečne začala".
Mnohí však varujú pred prekážkami, ktoré krajinu na ceste za vytúženým členstvom čakajú. Euroskeptik Hasan Unal z Bilkent University v Ankare povedal, že v prijatom dokumente (mandáte pre rokovania) nevidí nič, čo stálo za oslavu. "Dokument ponúka Turecku nevyhovujúci negociačný rámec, plný nebezpečenstiev, ktorým sa vytvorí jedna kríza za druhou," povedal pre agentúru Reuters. "Oslavovať budeme môcť, keď Turecko bude plnoprávnym členom s rovnakými právami. Turecko nie je krajinou, ktorá by oslavovala to, že môže sedieť za stolom," pridal sa opozičný turecký poslanec Onur Oymen pre CNN.
Podľa premiéra Recepa Erdogana išla Ankara do celého projektu realisticky: "EÚ nevníma ako sen, ale ani ako ľahký cieľ." "Naším ideálom je nájsť si miesto medzi demokratickými, slobodnými a rozvinutými krajinami. A EÚ je najvhodnejší cieľ pre takýto ideál," povedal Erdogan.
Turci si uvedomujú, že vízia členstva je ešte ďaleko a bude si vyžadovať množstvo radikálnych zmien aj obetí.
Najpredávanejší chorvátsky denník Jutarnji List označil otvorenie rokovaní za "veľký osobný triumf pre (chorvátskeho premiéra) Sanadera". Ten však vyzval krajinu, aby sa pripravila na tvrdé rokovania a bolestivé reformy. Upozornil na zmeny, ktoré nastanú ako zníženie dotácií pre stratové štátne podniky či reformu zdravotníctva a poľnohospodárstva. Podľa analytika Davora Gjenera sa to môže odraziť na poklese Sanaderovej popularity. Mnoho ľudí vrátane politikov a podnikateľov totiž nevie, čo všetko rokovania s EÚ obsahujú. Vláda je však pripravená postupovať rýchlo a efektívne.
Screening, teda porovnávanie zákov platných v Turecku a Chorvátsku s legislatívou únie, bude ešte tento mesiac. Tento proces zvykne trvať rok. O kapitolách, ktoré screeningom prešli, sa však začne rokovať skôr.
Komisár pre rozšírenie Olli Rehn ešte tento týždeň odcestuje do Ankary a Záhrebu, aby dohodol detaily. Ako avizoval, screening s Ankarou by sa mal začať 20. októbra kapitolou veda a výskum a po ňom bude nasledovať školstvo a kultúra. V prípade Turecka sa najväčšia pozornosť sústreďuje na kapitolu právo, sloboda a bezpečnosť, kde je zahrnuté dodržiavanie ľudských práv, menšín, žien a náboženských skupín.
Sklamaný Giscard
Európska pozvánka pre Turecko prekvapila a zároveň sklamala bývalého francúzskeho prezidenta a architekta európskej ústavy Valéry Giscarda d´Estainga. Považuje to za "víťazstvo britskej euroskeptickej vízie Európy ako veľkej zóny voľného obchodu". Vlády podľa neho ignorovali vôľu voličov, ktorí odmietli európsku ústavu. "Francúzski občania pred štyrmi mesiacmi povedali: Sme proti vstupu Turecka. A o štyri mesiace neskôr, pozrite, čo sa deje," povedal Giscard.
Francúzsky prezident Jacques Chirac sa už pokúšal upokojiť svojich voličov, ktorí sa stavajú proti vstupu Turecka do únie. Turecko podľa jeho slov bude musieť prejsť kultúrnou revolúciou veľkého rozsahu, ak chce splniť podmienky členstva v Európskej únii. "Skutočne neviem povedať, či sa Ankare podarí úspešne absolvovať takúto revolúciu. Rokovania medzi Tureckom a Bruselom však budú trvať najmenej desať až 15 rokov, a tak to nepokladám za vylúčené," povedal Chirac.

Slovensko očakáva viac dynamiky
Slovenská diplomacia očakáva, že únia sa po začatí rozhovorov s Tureckom a Chorvátskom bude vyvíjať dynamickejšie. Premiér Mikuláš Dzurinda verí, že toto rozhodnutie vytrhne úniu z "depresie", do ktorej upadla po dvoch neúspešných referendách o európskej ústave vo Francúzsku a v Holandsku. "Viete koľko skepsy zavládlo po týchto udalostiach? Mnohí lámali palicu nad ďalším rozširovaním EÚ. Mám pocit, že rozhodnutie, ku ktorému došlo, je šancou pre nový vietor, novú dynamiku v zložitej európskej agende," uviedol Dzurinda. Premiér pripomenul, že Bratislava stála od začiatku na strane Záhrebu a presadzovala jeho budúce členstvo v únii. Rovnakou cestou by sa mali vydať aj Srbsko a Čierna Hora a ďalšie štáty bývalej Juhoslávie.