Spojené štáty chcú dnes predstaviť svoju vlastnú alternatívu voči Kjótskemu protokolu. A aby svojej iniciatíve dali aj dostatočnú váhu, spolu s krajinami, ktoré sa k novému paktu pripoja, tvoria približne 45 percent všetkých emisií skleníkových plynov. Ako informoval austrálsky denník The Australian, nový klimatický pakt by sa mal volať Ázijsko-tichomorské partnerstvo pre čistý rozvoj a klímu jeho súčasťou by mali byť okrem USA aj Austrália, Čína, India, Južná Kórea a ponuku zvažuje aj Japonsko. Oficiálne oznámenie o vytvorení partnerstva by malo zaznieť dnes od zástupcu ministerky zahraničných vecí USA Roberta Zoellicka na schôdzke Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Laose.
Spojené štáty sú najväčším znečisťovateľom sveta a tvoria približne 24 percent emisií (oproti 90. rokom, keď produkovali až 36 percent v celosvetovom meradle, hoci ich celkové hodnoty sa neznížili, práve naopak). Čína s 13 percentami je v celosvetovom meradle po Európskej únii tretia a India vyprodukuje asi štyri percentá oxidov uhlíka. Oba štáty sú z pôvodného Kjótskeho protokolu vyňaté ako "rozvojové krajiny". No už o päť rokov bude ich podiel na emisiách väčší než v priemyselných štátoch. Celosvetový podiel Južnej Kórey sú asi dve percentá a Austrálie percento. Najmenší kontinent je s populáciou asi 20 miliónov však zároveň najväčším znečisťovateľom na osobu. USA a Austrália sú jednými z najväčších kritikov kjótskej dohody, ktorá upravuje znižovanie emisií škodlivých plynov najneskôr do roku 2012 (o 5,2 percenta oproti roku 1990).
Diskusie takmer pol roka
O americkej iniciatíve päť spomínaných krajín diskutovalo päť mesiacov a podľa tvorcov jej cieľom je znížiť emisie bez toho, aby utrpela ekonomika. Americký prezident George W. Bush rokoval o pláne s austrálskym premiérom Johnom Howardom v Bielom dome minulý týždeň, podobne ako s indickým premiérom Manmóhanom Singhom. Austrália sa do rokovania zapojila, keďže chcela ochrániť svoje aktivity pri exporte uhlia do Číny a Južnej Kórey, ako aj predaji uránu Pekingu. "Je jasné, že Kjótsky protokol neprivedie svet tam, kam chce, aby išiel. Musíme nájsť niečo účinnejšie a Austrália na tom pracuje s partnermi z celého sveta," citovala agentúra Reuters slová austrálskeho ministra životného prostredia Iana Campbella.
Na novú iniciatívu majú rôzne názory aj ochranári, hoci skôr prevláda pesimizmus. "Austrália je nebezpečne závislá od dolárov za vyvážané uhlie a výrazne prispieva ku klimatickým zmenám," tvrdí aktivista environmentálneho hnutia Greenpeace Ben Pearson. Včera pritom na niekoľko hodín zablokovali najväčší prístav exportujúci uhlie Newcastle pri Sydney. Organizácia Canberru obviňuje, že robí "tajné a selektívne dohody". Na druhej strane Australia Conservation Foundation americký krok víta a tvrdí, že mieri správnym smerom.
Vedci varujú
Vedci však tvrdia, že emisie sa musia znížiť prinajmenšom o polovicu, aby to malo nejaký efekt a znížilo následky globálneho otepľovania. Panel odborníkov pri OSN predpovedá, že do roku 2100 celosvetové teploty vzrastú od 1,4 do 5,8 stupňa Celzia čo spôsobí viac ničivých povodní, horúčav, topenie ľadovcov a vyhynú tisícky živočíšnych druhov. Podľa nich sa za posledných sto rokov planéta oteplila o 0,6 stupňa a najteplejšia bola dekáda 90. rokov. Podľa austrálskeho výskumu by k otepleniu o šesť stupňov mohlo dôjsť už do roku 2070.
O Kjótskom protokole sa diskutovalo aj na nedávnom summite siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska G8, no dosiahol sa iba veľmi neurčitý kompromis. Dohoda totiž neobsahuje žiadne čísla ani dáta.
Vytváranie klimatických paktov
December 1997: Medzinárodné spoločenstvo sa v japonskom Kjóte dohodlo na znížení emisií skleníkových plynov do rokov 2008 až 2012 na úroveň o 5,2 percenta nižšiu než v roku 1990. Protokol ratifikovalo 65 krajín a prekročili tak potrebnú hranicu celkovej produkcie 55 percent skleníkových plynov na svete.
December 2004: Denník The Times informoval, že britský premiér Tony Blair sa snaží dosiahnuť novú environmentálnu dohodu s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. Jeden zo zdrojov britského denníka nový pakt označil ako "zľahčené Kjóto" a jeho obsahom malo byť priznanie javu globálneho otepľovania, vedecký program, ktorý by mal zistiť rozsah hrozby, ako aj medzinárodná iniciatíva na rozvoj technológií pre obnoviteľné zdroje energie a redukciu emisií.
Júl 2005: Lídri G8 prisľúbili nový dialóg o globálnom otepľovaní, ktorý sa má začať tento rok v novembri a bude sa usilovať o ďalšiu redukciu škodlivých emisií.
Júl 2005: USA navrhujú vytvoriť Ázijsko-tichomorské partnerstvo pre čistý rozvoj a klímu.
(bo)