Chorvátsky generál Ante Gotovina odmietol pred haagskym tribunálom OSN všetkých sedem bodov obžaloby. Obvinený je zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných na etnických Srboch na konci chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991 -- 1995.
Cíti sa nevinný
Generál, oblečený v tmavom obleku a bledomodrej košeli bol počas viac ako hodinového čítania štrnásťstranovej žaloby občas netrpezlivý. "Vaša ctihodnosť, nevinný," odpovedal Gotovina na otázku sudcu po prečítaní každého bodu obžaloby. Gotovina je obžalovaný z veliteľskej zodpovednosti za zabitie najmenej 150 Srbov, z vyhnania ďalších asi 150 000 a zničenia viacerých srbských dedín. Žaloba sa týka obdobia po operácii Búrka z augusta 1995, ktorou chorvátska armáda získala územia tzv. Krajiny, kontrolovanej od roku 1991 tamojšími Srbmi, ktorí povstali proti vyhláseniu nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie.
"Gotovina vedel, alebo mal dôvod vedieť, že jednotky pod jeho velením vraždili Srbov v Krajine," píše sa v obžalobe. Ďalej uvádza, že Gotovina nepodnikol žiadne kroky, aby vraždeniu zabránil, alebo aby ho zastavil a nepodnikol ani žiadne kroky voči páchateľom.
Doma je hrdinom
Gotovina podľa obžaloby nechal svojich vojakov ničiť srbské dediny, ktoré dobyli. Generál je však mnohými krajanmi považovaný za vojnového hrdinu, keďže pre Chorvátsko získal späť dôležité územie. Cez víkend proti jeho zatknutiu demonštrovali desaťtisíce Chorvátov. Jeho vojaci však tri mesiace po bleskovej operácii Búrka ničili jednu dedinu za druhou, podpálili alebo vyrabovali tisícky domov.
Sudca Carmel Agius prečítal aj zoznam 31 zo 150 zavraždených Srbov -- mužov a žien vo veku od 45 do 90 rokov. Väčšinu z nich zastrelili, jednému podrezali hrdlo, ďalšieho upálili a iného ubili na smrť.
Posledný chorvátsky obžalovaný
Gotovina je posledným chorvátskym obžalovaným Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý zostával na slobode. Penzionovaný generál sa ukrýval od vznesenia žaloby z polovice roka 2001. V stredu večer ho zatkla španielska polícia v reštaurácii hotela na Kanárskych ostrovoch. Na úteku cestoval po Ázii, Latinskej Amerike a Európe. Do Haagu ho previezli v sobotu.
Podľa obžaloby jednotky pod velením Gotovinu vystavovali veľký počet Srbov nehumánnemu zaobchádzaniu, poníženiu a degradácii, rabovali a ničili srbské domy, čím prinútili desaťtisíce ľudí na útek. Činy, z ktorých je Gotovina obvinený, "boli súčasťou rozsiahleho alebo systematického útoku nasmerovaného proti civilnému obyvateľstvu, najmä srbskému obyvateľstvu južnej časti regiónu Krajina," uvádza sa v obžalobe.
Podľa prokuratúry Gotovina spolu s vtedajším chorvátskym prezidentom Franjom Tujdmanom zosnovali plán s cieľom uskutočniť "násilné a stále odstránenie srbskej populácie z Krajiny". Tudjman zomrel v decembri 1999. ICTY následne oznámil, že Tudjmana vyšetroval pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov.
Gotovina bol jedným z trojice tribunálom najžiadanejších obžalovaných. Jeho zatknutie zvýšilo tlak na zadržanie a vydanie dvoch najprominentnejších obžalovaných, ktorí sa stále ukrývajú -- bývalých bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča. Jednotky NATO včera prehľadali dom Karadžičovho stúpenca v bosnianskosrbskom Pale, no pokrok v pátraní stále nenastal.
StoryEditor
Gotovina pred súdom vyhlásil, že je nevinný
Chorvátsky generál Ante Gotovina odmietol pred haagskym tribunálom OSN všetkých sedem bodov obžaloby. Obvinený je zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných na etnických Srboch na konci chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991 -- 1995.