- Podľa analýz OSN klimatické zmeny ovplyvňujú život asi 3,5 miliardy ľudí. Ročne spôsobia škody v rozsahu 150 až 250 miliárd dolárov a ich dôsledky usmrtia 120- až 200-tisíc ľudí. Enormne narastajú napríklad výdavky poisťovní, ktoré súvisia s prírodnými katastrofami.
Záplavy, požiare či hurikány sú vraj len začiatkom klimatických zmien. Čaká nás aj niečo horšie?
- Dnes sa už nevedie spor, či dochádza ku klimatickým zmenám, ale polemizuje sa o tom, kedy príde radikálnejší zlom. Počet hurikánov sa nezvýšil, ale enormne rastie ich ničivá sila. Aj ďalšie negatívne vplyvy sa budú určite prehlbovať.
Kedy nastanú ešte výraznejšie zmeny klímy?
- Optimisti hovoria, že v rokoch 2100 až 2200. Pesimisti tvrdia, že výrazné klimatické zmeny nás postihnú už o dvadsať či tridsať rokov. Ja súhlasím s niektorými americkými scenármi, podľa ktorých výrazné zmeny prídu pomerne skoro.
Nepriaznivý vývoj klímy sa často dáva do súvislosti s priemyslom a jeho emisiami skleníkových plynov. Nie je to iba polovica pravdy?
- Ide o kombináciu viacerých faktorov. Človek nemusí byť hlavným producentom skleníkových plynov. Je asi len jazýčkom na váhach, ktorý ovplyvňuje intenzitu zmien. Ľudia nemôžu ovplyvniť napríklad roztápanie zamrznutej pôdy na Sibíri. Z nej sa však bude uvoľňovať metán, ktorý je 20-krát horší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.
Zdá sa, že sa to všetko vymyká ľudskej kontrole.
- Dá sa to tak povedať. Uspokojili sme sa s Kjótskym protokolom o obmedzení emisií skleníkových plynov. Nikto však nehovorí, že do ovzdušia ich najviac vyfukujú automobily. To znamená, že by sa mala podstatne zmeniť konštrukcia motorov. To by však malo dosah na ekonomiku monopolov, ktoré ovládajú automobilový trh.
Robia automobilky dostatočne rýchle a zásadné zmeny v konštrukcii motorov?
- Dnes má väčšina z nich veľké finančné problémy. Nie iba v americkom Detroite, ale aj Volkswagen, BMW, Kia, Peugeot, Mazda a ďalšie. Je naivné očakávať, že pri súčasnej recesii budú investovať desiatky a stovky miliárd dolárov do prebudovania systémov produkujúcich oveľa menej emisií.
Čo by sa stalo, keby našich motoristov niekto požiadal, aby aspoň jeden deň v týždni nejazdili?
- Okamžite by sa vyrojilo kvantum odporcov, ktorí by tvrdili, že auto je symbolom osobnej slobody. Myslím, že hrozba klimatických zmien by nás mala prinútiť zamyslieť sa nad tým a nad celou našou osobnou spotrebou.
Ošiaľu výroby a spotreby sme však neodolali. Čo s tým?
- Nehovorím, aby sme všetci chodili v bunde a s čiapkou Mao ce-tunga. Istá miera rozumného kompromisu by sa však mala zachovať. Raz sa vyrobí topánka s tenkou špicou, inokedy je oblúková. Raz golier stojí, potom je položený. To nemá logiku. Ľudia sa v tom síce vyžívajú, ale zároveň to devastuje vodu a spotrebúva energiu.
Dokáže ešte ľudstvo eliminovať príčiny klimatických zmien?
- Ľudská história je ukážkou, že človek sa zmení, až keď si natlčie hlavu. Ale kým sa situácia katastroficky nevyhrotí, nemôžeme počítať s tým, že ľudia budú rozumnejší. Napriek tomu isté náznaky racionálneho správania sú. Mnohí spotrebitelia v Nemecku radšej kupujú drahšie, ale ekologicky čisté potraviny. Uvedomili si, že tým zmenšia devastáciu pôdy a vody.
A čo katastrofálne dôsledky hurikánu Katrina. Zmenil nejako obyvateľov USA?
- Áno, najmä v štátoch, ktoré hurikán priamo zasiahol a v oblastiach, do ktorých odišli utečenci. Po tejto katastrofe tam obmedzili kupovanie veľkých a na spotrebu náročných automobilov. Odvtedy sa Američania viac zaujímajú o menšie a úspornejšie vozidlá. Pochopili, že ak je nedostatok pohonných látok, v aute s vysokou spotrebou sa ďaleko nedostanú.
Ako môže Slovensko prispieť k oddialeniu zmien klímy?
- Štát by mal viac podporovať výstavbu protipovodňových zariadení. Ale aj alternatívne zdroje energií a začleniť ich do daňového systému. Podporu by mali mať úsporné programy na všetkých úrovniach priemyselnej a spoločenskej spotreby. Viac by sa malo investovať do zatepľovania budov. Nielen kvôli zníženiu energetických strát, ale aby domy odolali teplotným výkyvom. Treba tiež počítať s enormným rastom nákladov na zavlažovanie pôdy kvôli vysychaniu, a to napriek tomu, že sa budú využívať plodiny menej náročné na vlahu. Ľudia a príroda budú musieť čeliť aj novým chorobám a škodcom.
Voda na Žitnom ostrove môže spôsobiť konflikt
Je pravdepodobné, že v tomto storočí vzniknú vojnové konflikty kvôli snahe ovládnuť zdroje pitnej vody. Pripúšťajú to aj analýzy OSN, ktorá vyhlásila toto storočie za obdobie vody. Analytik SAV Peter Staněk je presvedčený, že podobná krízová situácia vznikne aj kvôli zásobám pitnej vody na Žitnom ostrove. "Nie že kríza môže byť, ona bude. Myslím si, že do desiatich rokov sa to prejaví v plnom rozsahu," uviedol pre HN.Táto zásobáreň kvalitnej pitnej vody európskeho významu môže podľa Staněka viesť ku konfliktom medzi viacerými štátmi. Spôsobov, ako sa budú snažiť ovládnuť toto územie, je podľa neho niekoľko. "Buď tzv. asimiláciou, alebo nekrvavými zmenami hraníc. Môže to viesť aj k vyhroteniu vojenského konfliktu, lebo tento zdroj pitnej vody bude zaujímavý nielen pre Maďarov, ale pre všetky okolité krajiny," predpokladá analytik. Pripomína, že v minulosti existovali projekty, podľa ktorých sa mala voda zo Žitného ostrova dopravovať až do severného Talianska, západného Rakúska a Nemecka.