Oficiálne pre "domáce povinnosti", v skutočnosti ide o ďalšiu epizódu šesťdesiat rokov starých historických krívd medzi oboma krajinami.
Problém svätyne
Tentoraz je problémom tokijská svätyňa Jusakuni. V nej je totiž pochovaných 2,5 milióna japonských vojnových obetí, medzi nimi i 14 odsúdených japonských vojnových zločincov "triedy A", ktorí boli po druhej svetovej vojne popravení. K pravidelným návštevníkom tejto svätyne patrí aj japonský premiér Džuničiro Koizumi. Ten svoje konanie obhajoval minulý týždeň pred japonským parlamentom, keď tvrdil že toto pietne miesto navštevuje ako čisto súkromná osoba. Zároveň však vyhlásil, že s navštevovaním tejto svätyne neprestane.
"K našej ľútosti pri pobyte vicepremiérky Wu I v Japonsku sa japonskí vodcovia opakovane zmieňovali o návštevách svätyne Jasukuni, ktoré sú v rozpore so snahami o zlepšenie čínsko-japonských vzťahov," znelo oficiálne vyhlásenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Podľa všetkého práve spomínaná svätyňa bola dôvodom, pre ktorý vicepremiérka náhle odcestovala domov. Japonskí predstavitelia boli týmto krokom zaskočení, už aj z dôvodu, že cesta sa konala z iniciatívy čínskej strany. "Nepočuli sme ani slovo ospravedlnenia," povedal japonský minister zahraničia Nobutaka Mačimura. Namiesto toho však mohli japonskí predstavitelia včera z úst námestníka čínskeho ministerstva zahraničia Šen Kuo-Fanga počuť, že "pošramotené vzťahy by sa mohli napraviť, ak by japonskí lídri prestali navštevovať svätyňu Yusakuni". Japonské médiá v tomto zmysle napísali, že pokiaľ chce premiér Koizumi pokračovať v návštevách svätyne a súčasne zlepšovať vzťahy s Čínou, musí podať vysvetlenie, ktoré čínsku stranu "úplne presvedčí".
Nielen spory o históriu
Nie je to prvý prípad, čo medzi čínsko-japonské vzťahy prenikli 60 rokov staré historické krivdy. Minulý mesiac prebehli v Číne série demonštrácií voči Japonsku pre nesprávne výklady dejín druhej svetovej vojny v japonských učebniciach dejepisu. Číňanom prekáža najmä bagatelizovanie agresie Japonska voči ich krajine.
No rozdielne pohľady na minulosť nie sú jedinými spornými otázkami vo vzťahoch oboch krajín. Obe krajiny sa líšia aj v názoroch na niektoré politické problémy. S pripravovaným rozšírením Bezpečnostnej rady OSN žiada stále kreslo aj Japonsko. Krajina, ktorá po druhej svetovej vojne dlho stála v úzadí vrcholnej svetovej politiky, chce takto posilniť svoj politický vplyv, ktorý je v súčasnosti v jasnom nepomere s ekonomickou silou krajiny. Čína japonské požiadavky nepodporuje, obáva sa totiž, že zvýšením japonského politického hlasu by klesla čínska sila na ázijskom kontinente.