Európska únia buduje vlastnú sieť špionážnych satelitov a znepokojuje tým aj americkú vládu. Ako sa uvádza v článku Washington Times, Brusel tak chce zabezpečiť, aby sa "krajiny aj jednotlivci podrobili ich politikám". Európska komisia spolu s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) už minuli 267 miliónov dolárov v prípravných prácach a celkovo by mal projekt vyjsť v rokoch 2006 až 2013 na 2,67 miliardy dolárov. Zaplatiť to má Brusel, národné vlády, ako aj súkromný sektor.
Podľa komisie by systém nazvaný Globálny monitoring pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) mal začať fungovať od roku 2010, prvé výsledky však majú zaznamenať už koncom roku 2008. Hlavným cieľom projektu je zaistiť efektívnu reakciu pri prírodných katastrofách, ako sú ropné škvrny či lesné požiare. No únia tiež priznáva, že ním bude tiež monitorovať napĺňanie politík zoskupenia "vrátane sledovania poľnohospodárstva, podvodov v rybolove". Bude sa tiež používať na "posilnenie vnútornej bezpečnosti".
Podľa amerických médií je to jeden z prvých krokov, aby sa Európska únia stala vojenskou veľmocou. "Bude dávať úradom dôležité údaje významné pre európsku bezpečnostnú a obrannú politiku," píše sa v stanovisku komisie. Satelity bude manažovať vesmírna agentúra, ktorá kontroluje vesmírne zdroje starých 15 členských krajín, Nórska a Švajčiarska.
Podozrievavé USA
USA sú voči novému projektu podozrievavé. Už v minulosti vyjadrili obavy z projektu Galileo, navigačného systému 30 satelitov, ktorý mal pretromfnúť aj Globálny polohový systém (GPS) kontrolovaný Pentagónom. To, že Brusel si ako veľkého investora prizval aj Čínu, americké obavy ešte zintenzívnilo. "GMES je vlastne malým bratom Galilea. Bude to satelitný systém, ktorý lepšie zmonitoruje, čo sa na našej planéte deje," priznáva hovorca únie pre priemyselné otázky Gregor Kreuzhuber. GMES má podľa neho využívať zdroje členských krajín, zároveň však podotkol, že národné vlády budú mať stále kontrolu nad svojimi satelitmi. To znamená, že Európa pre svoj nový projekt ani nemusí do vesmíru vysielať nové satelity.
"Budú sa dať lepšie predvídať katastrofy, resp. zlepší sa manažovanie pomoci, ak nastanú," dodáva Kruezhuber. Jeho šéf, komisár pre podnikanie a priemysel Günter Verheugen, pripomína aj ďalší aspekt: "Navyše zlepšíme konkurencieschopnosť európskeho vesmírneho priemyslu."
Systém bude formálne oddelený od Galilea, ktorého prvé satelity poputujú na orbitu už o mesiac. Galileo pritom až zdvojnásobí pokrytie GPS.
Ako sa to začne
V prvej etape EÚ vytvorí pre GMES organizačnú štruktúru, ktorá bude fungovať v rámci komisie. Potom sa začnú rozvíjať prvé tri pilotné projekty, ktoré majú byť hotové o dva roky. Pôjde o Službu riadenia v núdzových situáciách, ktorá má posilniť kapacitu únie predpovedať a reagovať na kritické situácie spojené s prírodnými úkazmi, ako aj s ľudskou činnosťou. Potom má byť funkčná Služba monitorovania pôdy, ktorá má prinášať včasné a presné informácie o využívaní pôdy a zmenách v jej rozlohe.
Na stole je iniciatíva i2010 (Európska informačná spoločnosť 2010), ktorá má podporovať dlhodobý výskum satelitných komunikačných technológií. Prioritami ESA je zabezpečiť efektívny prístup do vesmíru a dosiahnuť vynikajúcu úroveň výskumu vesmíru a vedeckého zázemia.