Politická kríza v Bolívii ohrozuje zásobovanie energiou v celej Južnej Amerike - s eventuálnymi citeľnými následkami najmä pre Brazíliu, Argentínu, Čile a Uruguaj. Dôvodom je skutočnosť, že táto andská krajina je najdôležitejším exportérom plynu na celom kontinente, pričom po Venezuele vlastní aj druhé najväčšie zásoby uvedenej suroviny v oblasti.
Dodávky z Bolívie sú však v súčasnosti ohrozené. Pre bolívijskú opozíciu je ťažba plynu zahraničnými spoločnosťami "výpredajom domácich zdrojov". Krajine samotnej však na to chýbajú finančné i technické prostriedky.
Po hlasovaní v kongrese zvýšil teraz štát odvody z ťažby plynu z doterajších 18 na 50 percent a okrem toho vláda preskúma všetkých 78 licencií, vydaných ešte koncom 90. rokov. Pre časť bolívijskej opozície však ani toto uznesenie nie je dosť radikálne: požaduje kompletné vyvlastnenie zahraničných spoločností a znárodnenie ložísk. Ak by došlo k novým parlamentným voľbám nie je vylúčené, že radikálna časť opozície sa túto požiadavku naozaj pokúsi presadiť.
Pre zahraničné koncerny aktívne v Bolívii tento vývoj znamená koniec strategického plánovania. Medzi najvýznamnejších producentov zemného plynu v tejto krajine patrí brazílsky Petrobras, španielsky Repsol, francúzsky Total a britský British Gas. V priebehu posledných piatich rokov do odvetvia spoločne investovali vyše 3,5 mld. dolárov. Zdá sa, že uvedený proces sa teraz zastaví. Brazílska ministerka energetiky Dilma Rouseffová už vyhlásila, že dá opätovne preskúmať všetky investičné projekty, ktoré nejako súvisia s bolívijským plynom. Jej zámer sa týka predovšetkým výstavby petrochemického komplexu na bolívijsko-brazílskej hranici, do ktorého chcel Petrobras investovať 1,5 mld. dolárov. Nedôjde pravdepodobne ani k zvýšeniu kapacity tritisíc kilometrov dlhého plynovodu, ktorý na dopravu plynu z Bolívie do mesta Porto Allegre slúži už od roku 1999. Nové dodávky boli určené na výrobu elektrickej energie v jednej z elektrární v severnej Argentíne.
Podľa brazílskych národohospodárov majú dodávky bolívijského plynu znížiť závislosť krajiny od výroby elektrickej energie z vodných zdrojov. Spotreba plynu mala z dnešných 42 mil. kubických metrov ročne do piatich rokov vzrásť až na 77 miliónov. Teraz sa vláda pokúsi o alternatívne riešenie v podobe využitia vlastných zásob v okolí mesta Sao Paolo.
Isté nebezpečenstvo skrýva vývoj v Bolívii aj pre Argentínu, hoci tento štát je teoreticky v ťažbe plynu sebestačný. Časť produkcie však vyváža do Brazílie a Uruguaja, ale v prípade obmedzenia dodávok z Bolívie by export pravdepodobne zastavil.
Medzeru môže zaplniť Peru, pravda, v tomto prípade ide o beh na dlhú trať. "Tento plyn nebude k dispozícii skôr ako v roku 2010," tvrdí Sophie Aldebertová z cambridgeského energetického výskumného ústavu, " z toho vyplýva, že do roku 2009 hrozí energetická kríza v Čile, Argentíne i Brazílii." (hn/gaf)