Francúzski socialisti si v včera pripomenuli desať rokov od úmrtia prezidenta Francoisa Mitterranda, ktorý viedol krajinu v rokoch 1981 -- 1995. Víťazstvom v prezidentských voľbách v máji nad prezidentom Valérym Giscardom d´Estaingom a po 50 rokoch monopolu pravice vrátil socialistov na najvyšší post v štáte. Pompézne oslavy v Mitterrandovom rodnom Jarnacu, na ktorom sa zúčastnilo vyše 600 hostí, bývalých ministrov, zahraničných politikov, sa stali pre socialistov jedinečnou príležitosťou ukázať Francúzom, že sa dokážu zjednotiť okolo politického dedičstva muža, ktorého mnohí kritici považovali za posledného francúzskeho monarchu. Na spomienkovej slávnosti na juhozápade krajiny sa zúčastnili aj bývalí socialistickí premiéri Edith Cressonová, Laurent Fabius a Lionel Jospin.

Oslabení socialisti
Vzťahy medzi francúzskymi socialistami neboli nikdy ideálne. Rivalita medzi Fabiusom a Jospinom existuje takmer dvadsať rokov. Ďalší bývalý socialistický premiér Michel Rocard sa radšej za neúčasť na spomienkovej slávnosti ospravedlnil. Rocard bol v minulosti úhlavným vnútrostraníckym odporcom Mitterranda. Dodnes tvrdí, že ho bývalý prezident vyšachoval z boja o najvyšší post. Socialistická strana sa dnes aj po nedávnom zmierovacom kongrese v Mans nachádza v napätí. Staré spory okolo vodcovstva sa prebudili počas kampane o európsku ústavu, kde proti sebe stáli Laurent Fabius v tábore proti, kým Rocard so Jospinom bojovali za jej schválenie. Šéf strany Francois Hollande zatiaľ zabránil rozkolu. Zároveň pripomenul, že Mitterrand bol jedným z iniciátorov Maastrichtskej dohody. Avšak Socialistická strana (PS) je pred budúcoročnými voľbami naďalej nestála a oslabená.

Mitterrand stále populárny
Jeden z lídrov strany Arnaund Montenbourg nedávno v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL vysvetlil "Mitterrand má svoje pasíva a aktíva. Dnes iba robíme inventúru. Kým nebude hotová, budeme mať k nemu skôr emocionálny, než racionálny vzťah." V prieskumoch verejnej mienky je mŕtvy Mitterrand populárnejší ako za svojho života. Podľa niektorých výsledkov v rebríčku obľúbenosti dokonca predbehol aj generála Charlesa de Gaulla. Mitterrandov spôsob vládnutia obdivuje aj pravica, ktorá mu závidí politickú dlhovekosť. Na oslavy v Jarnacu prišiel aj Chiracov expremiér Jean-Pierre Raffarin a Elyzejský palác vyslal šéfa prezidentovho kabinetu. Pamätný veniec zaslal aj premiér Dominique de Villepin. Na Mitterrandovi fascinuje jeho spôsob udržania sa pri moci napriek nepopulárnym opatreniam, vlastnosť, ktorá podľa analytikov dnešným politikom chýba. Po nástupe do prezidentskej funkcie v roku 1981 aj napriek odporu verejnosti zrušil trest smrti. Voliči mu neskôr odpustili, keď znížil hranicu odchodu do dôchodku na 60 rokov a zaviedol milionársku daň. Odpustili mu aj škandál z druhého volebného obdobia, keď nechal ilegálne odpočúvať desiatky umelcov, novinárov a intelektuálov. Menej pochopenia našiel, keď v roku 1985 nechal vyhodiť do vzduchu loď Rainbow Warrior hnutia Greenpeace. Tá chcela z Gibraltaru pokračovať do francúzskej Polynézie a demonštrovať proti jadrovým skúškam. Ešte menej dôvery vzbudili vo Francúzoch informácie o tom, že ich prezident pôsobil cez vojnu na komisariáte vichistického kolaborantského režimu. Ako aj to, že po vojne udržiaval nejasné vzťahy s niektorými jeho exponentmi. Voličov a politikov však dodnes fascinuje, ako sa Mitterrand pripravoval príchod do Elyzejského paláca. V roku 1965 takmer porazil generála De Gaulla. V roku 1971 sa zmocnil vedenia PS, a pritom nebol jej členom. O tri roky neskôr ho porazil liberálny kandidát Valéry Giscard d´Estaing.

Iniciátor zmierenia
Mitterrandovo politické proroctvo o permanentnom prevrate sa naplní 10. mája 1981, keď s volebným sloganom "pokojná sila" porazí prezidenta d´Estainga. Fabius sa stáva po krátkom intermezze vo veku 38 rokov najmladším premiérom v histórii krajiny. V tom istom roku sa Mitterrand dozvie, že trpí na rakovinu prostaty. O desať rokov neskôr sa stáva po prvý raz v dejinách Francúzska šéfkou vlády Edith Cressonová. V prezidentských voľbách Mitterrand porazí Jacqua Chiraca. Choroba nezastaviteľne napreduje. Verejnosť nevie, že prezident zatajil svoju lekársku správu. Jeho spolupracovník Pierre Berregovoy spácha samovraždu. V roku 1994 si vpáli guľku do hlavy aj prezidentova sivá eminencia Francois de Grossouvre. Nakoniec Mitterrand vo veku 79 rokov umiera 8. januára 1996. Jeho spolupracovníci Jacques Attali a Laurent Fabius si spomínajú, že prezident mával mystické chvíle. Často chodieval do baziliky vo Vézelay, kde sa dlhé hodiny modlieval. Elisabeth Tessier bola jeho osobnou astrologičkou. Mitterrand mal astronomickú sumu vedomostí o jednotlivých náboženstvách. Ešte viac však veril európskej integrácii. S nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom pózoval v septembri 1984 pri pamätníku najväčšej masakry prvej svetovej vojny vo Verdune. Spoločná fotografia politikov sa stala symbolom definitívneho francúzsko-nemeckého zmierenia. Kohl -- Mitterrand boli skutočným motorom Európy. "Francúzsko je našou vlasťou, Európa našou budúcnosťou," povedal pred dvadsiatimi rokmi Mitterrand. O tri roky neskôr sa obáva nemeckého zjednotenia. Euro je pre Mitterranda zárukou vymanenia sa spod amerického vplyvu na kontinente. V referende za prijatie meny v 1992 vloží do hry svoj prezidentský post.