Žena, ktorá neváhala riskovať vlastný život, aby počas druhej svetovej vojny zachránila tisícky detí pred istou smrťou. Nezlomilo ju ani obávané gestapo, ktoré ju niekoľko dní mučilo a takmer popravilo. Sama sa však nepokladá za hrdinku. "Urobila som to, čo som musela urobiť. Vôbec som sa nebála," spomína dnes 97-ročná Irena Sendlerová, ktorá v čase druhej svetovej vojny prepašovala zo židovského geta vo Varšave 2 500 detí.
Na odvážnu krajanku sú hrdí všetci Poliaci. Varšavský Senát ju včera vyznamenal titulom Národná hrdinka za záchranu "najzraniteľnejších obetí nacistickej ideológie" a poľský prezident Lech Kaczynski ju dokonca navrhol na laureátku Nobelovej ceny mieru. Na mimoriadnom zasadnutí Senátu sa však Sendlerová kvôli chatrnému zdraviu nezúčastnila.
Nočná mora zostala
Ešte aj dnes, keď zaspáva, počuje nárek tých detí. V snoch sa jej zjavujú zúfalé tváre matiek, ktoré majú v očiach jedinú otázku - zachránite ich? Vtedy však nemala čas myslieť na strach. Chodila po varšavskom gete so židovskou hviezdou na šatách a nosila jeho obyvateľom jedlo a zdravotnícku pomoc. Vtedy jej zišla na um myšlienka zachrániť aspoň deti. S pomocou priateľov z varšavského odboja pašovala najmenšie bábätká v taškách so zdravotníckym materiálom a väčšie previedla na slobodu tajnými chodbami. Zachránené deti väčšinou skončili v kresťanských rodinách. Nacisti ju však odhalili, neľudsky mučili a odsúdili na smrť. Jej priateľom sa podarilo podplatiť dozorcu a zachrániť jej život.
Sendlerovej život zostane navždy spojený so životmi zachránených detí. Tak, ako päťmesačnej Elizabety, ktorú skryla vo svojom dome v skrini na bielizeň. Rodičia malej Elizabety zahynuli. Dievča prežilo, neskôr sa dostalo do náhradnej rodiny, zmenilo si totožnosť i vierovyznanie. "Bez pani Sendlerovej by som nebola medzi živými," hovorí dnes 64-ročná žena, ktorá sa skutočnú pravdu o sebe dozvedela až vo veku 17 rokov.
Sendlerová verzus Schindler
Sendlerovej príbeh je len jedným z mnohých. Vždy zostala v tieni, aj v časoch komunistického Poľska. Bývalý režim jej nemohol zabudnúť, že zachraňovala Židov. Dnes žije skromne a nenápadne vo svojom byte v starej časti Varšavy. O jej živote nebol nakrútený žiadny veľký hollywoodsky film, hoci jej listina s 2 500 menami oveľa prevyšuje legendárny zoznam Oskara Schindlera, ktorý zachránil 1 200 ľudí. Jej príbeh je však dobre známy v Izraeli. Jeruzalemský inštitút Jad Vašem udelil Sendlerovej v roku 1965 vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. V roku 1983 zasadila symbolický stromček v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme.
Aj Slovensko však má svojich "spravodlivých medzi národmi", teda Nežidov, ktorí v čase holokaustu pomáhali židovským spoluobčanom uniknúť smrti. Ako pre HN uviedli predstavitelia Židovskej náboženskej obce v Košiciach, pamätník Jad Vašem pred niekoľkými rokmi vyznamenal týmto ocenením in memoriam Michala Mašleja, gréckokatolíckeho farára z Oľšavice v okrese Levoča. Otec Mašlej zachránil pred transportmi do nacistických koncentračných táborov vyše 100 Židov.