Judith Millerová bola najprv hrdinkou novinárskej obce nielen v Spojených štátoch, ale aj vo svete. Všetci vyzdvihovali jej kvality a obdivovali jej odhodlanie neprezradiť svoj zdroj a radšej ísť do väzenia. Niekoľko posledných týždňov však ukázalo, že tento príbeh nie je úplný. Nad jej novinárskymi kvalitami visia otázniky, zbaviť sa jej chceli aj domovské noviny New York Times. Nakoniec však ani jedna zo strán nemala záujem o pokračovanie tejto ságy, veď tá predchádzajúca súvisiaca s fabrikovaním článkov už stála jeden z najväčších amerických denníkov dosť. Judith Millerová minulý týždeň odišla, síce s hanbou, ale zrejme aj s veľkým odstupným. Ako informoval New York Observer: "Millerová bola s dohodou veľmi, veľmi spokojná."
Libbyho kauza
Celý prípad sa začal prezradením tajnej agentky CIA Valerie Plameovej. To mal byť trest zo strany Bieleho domu za to, že jej manžel, bývalý veľvyslanec Joseph Wilson, tvrdo kritizoval argumenty prezidenta Georgea W. Busha ísť do vojny v Iraku. Zdrojom informácií nebol nik iný než Lewis Libby, bývalý personálny šéf viceprezidentovho tímu. Ten teraz čelí piatim obvineniam, medzi nimi aj bráneniu výkonu spravodlivosti a krivej prísahe. Bol to teda Libby a jeho vlastné politické záujmy, ktoré Millerová kryla. Otázkou zostáva, aké dôvody ju k tomu viedli. Škandálom sú poznačené aj Millerovej články o zbraniach hromadného ničenia počas prípravy na vojnu v Iraku.
Millerová, ktorá prvé veľké rozhovory poskytla verejnoprávnemu rozhlasu NPR a Larrymu Kingovi zo CNN, tvrdí, že "aj tak by nič neurobila inak". "Musela som odísť, ale naozaj nechápem, čo spôsobilo túto 40-dňovú cunami voči mojej osobe. Som spokojná s rozhodnutím, ktoré som urobila. Moje svedomie je čisté," povedala Larrymu Kingovi, ktorému, mimochodom, poskytla aj prvý rozhovor po opustení väzenia.
Turbulencie v redakcii
Novinárka strávila vo väzení 85 dní, čo je dvojnásobok toho, čo si za neprezradenie zdroja musel americký novinár v dejinách žurnalistiky zatiaľ odpykať. Z Timesov odišla po mimoriadne turbulentných týždňoch, počas ktorých jej vydavateľ vyčítal nekorektnosť v Libbyho kauze, ako aj články o zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Riaditeľ vydavateľstva Arthur Sulzberger, Millerovej priateľ, vo vysielaní televízie PBS vyhlásil, že noviny musela opustiť, pretože jej osoba bola spolitizovaná, čo zanechalo stopy na jej novinárskej nezávislosti. "Medzi reportérom a editormi musí byť puto dôvery. A to bolo ohrozené," povedal.
Prekvapujúce bolo Millerovej počínanie počas celej kauzy. Najprv Libbyho ako svoj zdroj kryla, no nakoniec ho vyšetrovateľom kauzy aj tak prezradila. Šéfovia Timesov dnes tvrdia, že o celom pozadí kauzy ani len netušili. "Nevedel som, že Judy bola medzi novinármi -- recipientom únikov informácií, ktorých cieľom bolo zdiskreditovať kritika Georgea W. Busha. Zdá sa, že Judy nás zavádzala," napísal v e-maili zamestnancom denníka šéfredaktor Bill Keller. Dodal, že "denník by rád vedel viac o jej kontaktoch s Libbym". Ak by totiž vedel o týchto tajných stretnutiach, nebol by ju v súdnej sieni tak vehementne podporoval. Všetko to viedlo k prestrelke priamo na stránkach New York Times. Veď sa nestáva často, aby vedenie na svojho redaktora útočilo z názorovej strany. Byron Calame nedávno vo svojom stĺpčeku vyzval na preskúmanie praktík svojej kolegyne, keďže "vyvolávajú otázky o dôveryhodnosti".
Odkaz Iraku
Pred rokom navyše vyšetrovanie denníka viedlo k veľkej verejnej mea culpa: editori aj reportéri mali venovať väčšiu pozornosť skrutíniu správ o zbraniach hromadného ničenia v Iraku a informácií tajných služieb. Články písala aj Millerová. Tvrdí, že zdrojom týchto informácií boli republikáni aj demokrati a nemyslí si, že by ju niekto vedome zavádzal. Na svoju celkovú obhajobu dodáva: "Bez ochrany svojho zdroja nemôže tlač existovať. Meno Lewisa Libbyho som zverejnila až po tom, keď boli splnené dve moje podmienky. Prvou bolo, že Libby bude súhlasiť, že obsah súkromných rozhovorov poviem, a po druhé, že prokurátor sa bude pýtať iba na kauzu Valerie Plameovej. Odchádzam, lebo sama som sa stala správou. Niečím, čím reportér Timesov nikdy nechce byť." Millerová to napísala vo svojom liste na rozlúčku s New York Times.
Zištné dôvody?
Podľa niektorých insiderov však Millerová už pred niekoľkými mesiacmi dostala od Libbyho zelenú, aby vyšetrovateľom a súdu povedala pravdu. Mnohí sa teda domnievajú, že novinárkiným cieľom bolo zachrániť si reputáciu po kontroverzných článkoch o Iraku. Navyše, niektorí novinárkini kolegovia pred súdom svedčili, takže sama nemusela mať zábrany. Časopis Time napríklad odovzdal poznámky reportéra Matthewa Cooperaza s cieľom skúmania dôverného zdroja. Samotný Cooper nakoniec svoj zdroj vyšetrovateľom prezradil. Týždenník z toho aj slušne vyťažil, veď zverejnil titulkovú tému: Cooper -- Čo som povedal veľkej porote. Millerová, ktorú pôvodne odsúdili na 18 mesiacov väzenia, pritom vo svojich článkoch Plameovej meno ani nezverejnila. Urobil tak iba novinár Robert Novak, ktorý bol aj komentátorom CNN. Novaka za nič neodsúdili, ale o svoje miesto v CNN tiež už prišiel.
Ako napísal odborný vestník Editor and Publisher, Millerová pracovala v denníku od roku 1977 a v roku 2002 dostala Pulitzerovu cenu. Bolo to za reportáže o rastúcom nebezpečenstve Al-Kajdy publikované ešte pred 11. septembrom. Okrem toho získala aj prestížnu cenu Emmy. Najbližšiu cenu americkej novinárskej organizácie ASJA Svedomie média, na ktorú bola pôvodne nominovaná, už s určitosťou hraničiacou s istotou nedostane. Aj prvý návrh v júli prešiel len tesne. Jedna z členiek komisie -- Anita Bartholomewová -- vtedy radšej rezignovala, než by cenu mala dostať Millerová. Tvrdila, že novinárka iba kryla predstaviteľov vlády využívajúcich médiá na vybavovanie politických účtov.