Nový bolívijský prezident indiánskeho pôvodu Evo Morales pokračuje v napĺňaní sľubov týkajúcich sa prestavby štátu a hospodárstva. Zatiaľ najradikálnejším plánom je opätovné zoštátnenie podnikov v takých sektoroch, ako energetika, doprava alebo spoje. Podľa ministra hospodárstva Carlosa Villegasa prejde v rámci nového ekonomického modelu do väčšinového vlastníctva štátu desať podnikov privatizovaných v minulosti. Pritom sa tak môže stať i proti vôli tej-ktorej spoločnosti.
Výslovne uviedol telefónnu spoločnosť ENTEL, železničného dopravcu ENFE, leteckú spoločnosť Lloyd Aéreo Boliviano (LAB), ako aj rozvodný podnik Transportadora de Elictricidad (TDE). Štát ich v rokoch 1995 -- 1997 zmenil na kapitálové spoločnosti a väčšinové podiely v nich neskôr privatizoval. "Bolívijský štát musí vlastniť 51 percent týchto podnikov," hovorí dnes minister Villegas.
Bolívijská vláda tak plne zapadá do trendu, ktorý presadzujú tamojšie ľavicové vlády.
V prípade Bolívie sú mnohé z príslušných podnikov ešte zo 49 percent v štátnych rukách. V týchto prípadoch pôjde teda len o získanie dvoch percent akcií. Odborníci aj tak odhadujú nutné náklady na 1,5 -- 1,7 miliardy dolárov. Najväčším problémom bude zrejme spôsob, ako podniky prinútiť na spoluprácu. "Zvyšné podiely radi kúpime, ale ak ich podniky nebudú chcieť predať, siahneme po opatreniach inej povahy," vysvetľuje minister. Na druhej strane nie sú zriedkavé ani hlasy, že podobný krok by sa rovnal vyvlastneniu.
Záležitosť sa týka i zahraničných subjektov. Španielska spoločnosť Repsol YPF kontroluje napríklad ropný podnik Andina, kým taliansky Telecom a španielska distribučná spoločnosť Red Electrica de Espana ešte v roku 2002 získali takmer sto percent domáceho distribučného podniku TDE. Vedenia týchto spoločností už vyzvali vládu, aby oznámila podrobnosti plánu. Vedenie firmy Repsol YPF dalo najavo, že očakáva detaily zámeru, hoci je pripravené spolupracovať, aby neohrozilo ďalšie rozbehnuté investičné projekty.
Opätovné znárodnenie je pritom len časťou Moralesových plánov. Jeho ohláseným cieľom je "likvidácia neoliberálneho hospodárskeho modelu" a povznesenie domáceho obyvateľstva indiánskeho pôvodu, ktoré má získať právo spolurozhodovania. "Nejde len o nejakú jednoduchú reformu, ale o budovanie Bolívie na nových základoch," tvrdí prezident Morales.
V júli zvolia bolívijskí voliči ústavodarné zhromaždenie, ktoré približne po roku predloží nový základný zákon krajiny. Súčasne s voľbami sa uskutoční aj referendum o otázkach vzťahu ústrednej vlády a jednotlivých provincií, keďže v oblastiach bohatých na ropu -- ako sú Santa Cruz alebo Tarija -- sa ozývajú silné autonomistické snahy. (gaf)