Keď pred 30 rokmi pristáli na Marse americké sondy, život tam nenašli. Podľa vedcov mohli práve sondy tamojšie mikróby nechcene zabiť. So "smrtonosnou" správou prišiel profesor geológie na Washingtonskej štátnej univerzite Dirk Schulze-Makuch. "Sondy Viking v rokoch 1976 až 1977 na štvrtej planéte našej slnečnej sústavy pátrali po iných formách života, takže mikroorganizmy nemohli rozpoznať," tvrdí vedec. Schulze-Makuch svoje závery v nedeľu publikoval na stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti v Seattli.
NASA bude opatrnejšia
Vedci predpokladajú, že tieto poznatky by mohli NASA viesť k tomu, aby sa jej sondy pri budúcich "pobytoch" na Marse pozerali i po iných formách života. Družica Phoenix by mala na planéte pristáť už tento rok. Snímky z Marsu totiž odkrývajú geologické zmeny, z ktorých sa dá usúdiť, že tam tiekla voda. To je najsľubnejší náznak, že by tam mohli byť podmienky priaznivé pre život.
Vikingovia neuspeli
Misie sond Viking v 70. rokoch žiadne stopy nenašli. Pátrali však po pozemskom druhu života, v ktorom je slaná voda vnútornou tekutinou žijúcich buniek. Vzhľadom na studené a suché podmienky na Marse sa tam však život podľa Schulza-Makuscha mohol vyvinúť tak, že sa vnútorné tekutiny skladali zo zmesi vody a peroxidu vodíka. Táto masa zostáva v tekutom stave i pri veľmi nízkych teplotách a neničí bunky, keď mrzne.
"Vikinské" sondy by však tento druh života nezaregistrovali, ale zabili by ho vysokými teplotami, alebo utopili. Pri teste sonda liala vodu na povrch planéty a pri inom zasa otepľovali pôdu. Vedec pripúšťa, že nevie dokázať, či mikróby na Marse existujú. Tvrdí však, že jeho teórie dávajú zmysel.