Pritom všetko ide mimo oficiálneho rozpočtu Pentagónu, ktorý už aj tak dosiahol rekordný objem. V roku 2005 sa posilnil o ďalších sedem percent a symbolicky ide aj o siedmy rok kontinuálneho zvyšovania financií Pentagónu, čo sa naposledy stalo v období druhej svetovej vojny. Vojny prezidenta Busha juniora tak Američanov vyjdú na 300 miliárd, no toto číslo ešte bude rásť. Zatiaľ je to podľa denníka The Union Leader asi polovica nákladov na prvú svetovú vojnu či nekonečnú vojnu vo Vietname. Peniaze však Bush nedostane úplne zadarmo, bude musieť o ne v Kongrese zabojovať. Svoju opozíciu okrem demokratov už vyjadrili aj niektorí republikáni.

Viac než plánovali
Náklady na vojnu v Iraku tak výrazne prevýšili pôvodný odhad Washingtonu. V roku 2003 hlavný ekonomický poradca prezidenta Lawrence Lindsey odhadoval náklady na 100 miliárd, riaditeľ rozpočtovej kancelárie administratívy Mitch Daniels hovoril o "zaplatiteľnej záležitosti". Priemerné mesačné náklady na irackú operáciu sa vyšplhali na bezmála päť miliárd za mesiac. Kongresový úrad pre rozpočet minulý rok predpovedal, že počas 10 rokov bude vojna stáť 1,4 bilióna USD, ak sa bude pokračovať v začatom trende. Ak sa začnú stavy armády v oblasti znižovať, bude to asi bilión.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov administratívy a Kongresu napísala, že nový balík sa pridá k 25 miliardám, ktoré Bushovi dali na Irak krátko po zvolení. Pred voľbami republikánsku vládu demokrati ostro kritizovali, že do plánovaného rozpočtu naschvál nezapočítali reálne náklady na vojny, aby mohli prognózovať nižší deficit rozpočtu. Len vo fiškálnom roku 2005 tak náklady dosiahnu 105 miliárd a možno ešte porastú. Časť z piatich miliárd by mala ísť aj na iné ako vojenské účely v Iraku, napríklad na výstavbu najväčšej americkej diplomatickej misie na svete, ktorá má byť práve v Bagdade. Nejaké "omrvinky" v podobe stoviek miliónov dolárov sa použijú aj na humanitárne operácie USA v ázijských krajinách postihnutých katastrofickými vlnami tsunami a vo vojnou zmietanej sudánskej provincii Darfúr či podporu novej palestínskej a ukrajinskej vlády.
Americká armáda zároveň plánuje v krajine ponechať prinajmenšom 120 000 vojakov v období najbližších dvoch rokov. V súčasnosti je v oblasti asi 150 000 vojakov - kontingent posilnili pred nedeľňajšími irackými voľbami. Skončila sa tak debata o návrhu postupného znižovania vojenskej prítomnosti, ktorý podporil aj bývalý šéf diplomacie Colin Powell.

Plán proti deficitu
Najnovší finančný balík ohrozuje aj Bushov plán znížiť deficit štátneho rozpočtu, keď bude v roku 2009 opúšťať úrad, na polovicu. Deficit minulý rok bol síce o 100 miliónov nižší, no rovnako sa oneskorili aj niektoré Bushove plány znižovania daní, ktoré fiškálnej disciplíne príliš nenahráva. Ak by sa znížené dane stali trvalými, stálo by to podľa kongresového Úradu pre rozpočet ešte o 1,2 bilióna viac, než je Bushova pôvodná 10-ročná prognóza nákladov, nehovoriac o nákladoch na reformu dôchodkového systému a Sociálnej poisťovne, a možných prírodných katastrofách (napríklad nevídaná hurikánová sezóna z minulého roka). Tento rok by mal deficit dosiahnuť rekord 427 miliárd dolárov, oznámil včera Biely dom. V štúdii Brookings Institution Nastolenie fiškálneho zdravého rozumu sa uvádza, že deficit je na ceste k rastu a v roku 2014 by mohol dosiahnuť neuveriteľných 687 miliárd. Jedinou pozitívnou správou týchto červených čísel je fakt, že aspoň nenarastá percentuálny podiel deficitu na HDP. Tento rok to má byť 3,5 percenta, minulý rok to bolo 3,6, napísala agentúra Bloomberg.