V agende európskych lídrov na dnešnom bruselskom summite dominujú ambiciózne ekonomické ciele a energetika. Jeho atmosféru by však mohol okoreniť slovný súboj na margo protekcionizmu, ktorý v posledných mesiacoch zasiahol úniu.

Protekcionizmus
Tón tejto debate udal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, keď tesne pred summitom opäť bil na poplach pred "ekonomickým nacionalizmom". V zjednotenej Európe, ktorá sa snaží uspieť v svetovej konkurencii, je to podľa neho doslova "absurdná" idea. Taliansky minister financií Giulio Tremotni vzápätí prišiel s iniciatívou vyslať spoločný signál liberálne naladených krajín v podobnom duchu a o podporu požiadal aj Slovensko.
Generálny riaditeľ talianskej energetickej firmy Enel Fulvio Conti v tejto súvislosti žiada jasné a otvorené pravidlá platné rovnako pre všetkých v európskom energetickom sektore. "Európske krajiny by si mali vziať príklad z Talianska a otvoriť svoje energetické trhy pre zahraničné spoločnosti," vyhlásil Conti. Ako Conti dodal na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s eurokomisárkou pre hospodársku súťaž Neelie Kroes a eurokomisárom pre vnútorný trh Charlie McCreevym, o cezhraničných akvizíciách by mali rozhodovať akcionári spoločností a nie vlády štátov. Štátom kontrolovaný Enel nemôže pre protimonopolné zákony expandovať na domácom talianskom trhu, preto jedinou jeho možnosťou rastu sú akvizície v zahraničí. Talianska spoločnosť Enel podpísala 17. februára minulého roku zmluvu o akvizícii 66 % akcií Slovenských elektrární, a. s., za 840 miliónov eur.
Podobne ako Dáni, Švédi či Holanďania však aj Bratislava "zdvorilo odmietla" podpísať list z talianskej dielne, ktorý viacerí analytici označili za snahu talianskej vlády zlepšiť si skóre pred aprílovými voľbami. Práve talianske firmy totiž priamo zasiahli protekcionistické kroky zo strany Francúzska a Poľska. Slováci a ich kolegovia zo strednej a východnej Európy chcú na stretnutí naopak apelovať proti protekcionizmu v oblasti pracovného trhu.
Lídri dvadsaťpäťky sa majú vyjadriť aj k správe Európskej komisie o voľnom pohybe pracovníkov v únii. Jej závery a odporúčania však väčšina starých členských štátov iba zdvorilo vezme do úvahy - bez zásadných zmien pokiaľ ide o prechodné opatrenia.
Podobný osud čaká aj smernicu o službách. Podľa diplomatov chce zhruba šestnásť krajín presadiť ambicióznejší návrh kontroverznej legislatívy. Viacerí silní hráči v EÚ, vrátane Nemecka a Francúzska, už avizovali, že podporia kompromis, ktorý prijali europoslanci, alebo nič.

Nerealistické ciele
Slovenskí diplomati tento prístup vnímajú ako typickú "nožnicovú stratégiu" únie:
"Na jednej strane si kladieme ambiciózne ciele, ako napríklad vytvoriť do roku 2007 šesť miliónov pracovných miest, ale na druhej strane sa bojíme podporiť konkrétny nástroj na ich vytvorenie v oblasti služieb, kde je na to najväčší potenciál."
Európski lídri majú v Bruseli opätovne odobriť viaceré konkrétne výzvy Lisabonskej stratégie vrátane plánu investovať do roku 2010 tri percentá HDP do výskumu.
Práve v tejto oblasti je Slovensko na chvoste európskeho rebríčka s 0,53 percenta, pričom horšie sú na tom iba Cyprus a Lotyšsko.
Naši predstavitelia však tvrdia, že tento cieľ pre nás zostáva nerealizovateľný a jeho ustavičné opakovanie v európskych dokumentoch nerobí únii dobré meno.
Proti prehnaným ambíciám chce Slovensko vystúpiť aj v oblasti energetiky. Debatu na túto tému má na summite odštartovať Angela Merkelová. Minister životného prostredia z jej kabinetu pred časom kritizoval diskusný príspevok Európskej komisie o spoločnej energetickej politike EÚ kvôli prílišnému zameraniu na jadrovú energiu a bezpečnosť dodávok.
Naopak, slovenskí zástupcovia tvrdia, že ciele, ako zvýšiť do roku 2015 podiel obnoviteľných zdrojov energie na 15 percent či podiel biomasy ako paliva na 8 percent, sú pre nás nerealistické.