Jacques Chirac po prehranom referende o euroústave Francúzom povedal, že "berie na vedomie" ich odkaz a prisľúbil im "nový impulz". Tým má byť výmena premiéra a už druhá rekonštrukcia vlády od volieb v roku 2002. Po troch rokoch v premiérskom kresle skončil Jean-Pierre Raffarin, ktorého nahradil doterajší minister vnútra Dominique de Villepin.
Raffarin neoslovil
Regionálny politik Jean-Pierre Raffarin sa znenazdajky objavil vo vrcholnej politike po voľbách v roku 2002, keď pravica triumfovala. Chirac najprv obhájil prezidentské kreslo, potom jeho strana UMP získala väčšinu kresiel v Národnom zhromaždení. Prezident si vybral "neokukaného" Raffarina, ktorý mal reprezentovať hlas "Francúzska zdola". Vláda začala postupne rušiť jeden socialistický projekt za druhým, symbolom sa stal najmä 35-hodinový pracovný týždeň.
Raffarin bol prvýkrát vážne ohrozený na jar minulého roka, keď francúzska pravica v regionálnych voľbách získala iba jeden región a v 21 zvíťazili opoziční ľavičiari. "Som šéfom parlamentnej väčšiny, ktorá bola vytvorená na päť rokov, mám pracovný program na päť rokov, teda do roku 2007," reagoval vtedy Raffarin na úvahy o svojej demisii. Chirac ho podržal, vymenil iba niekoľkých ministrov dôležitých rezortov.
Popularita premiéra sa však nespamätala a stále klesala. Pár týždňov pred nedeľňajším referendom jej nepomohlo ani to, že premiéra operovali a pár dní si poležal v nemocnici. Namiesto súcitu verejnej mienky prišiel pokles popularity o ďalších sedem percent. Ešte dva týždne pred osudným referendom Raffarin svojim neprajníkom odkázal: "Som v pracovnom nasadení, ale nevisím na moci." Po pondelňajších konzultáciách s prezidentom včera oznámil, že podáva demisiu.
Betónový Villepin
Medzi kandidátmi na nového premiéra sa v médiách spomínalo viacero mien, prezident sa rozhodol nakoniec pre jedného zo svojich najvernejších - Dominiqua de Villepina. Agentúra Reuters nezabudla pripomenúť, že už v roku 2000 Chirac označil de Villepina za výnimočného muža, "ktorý by mohol byť zároveň básnikom i veľmi dobrým veliteľom bojovej jednotky". Vyzdvihol tiež jeho "betónovú lojalitu".
De Villepin nastúpil do vlády v roku 2002 ako minister zahraničných vecí. Veľkú popularitu vo Francúzsku i vo svete získal ako odporca americkej invázie do Iraku. Jeho vystúpenie na pôde Bezpečnostnej rady OSN 14. februára 2003, keď vyzval Spojené štáty, aby zastavili rozbiehajúcu sa vojnovú mašinériu, sa zapísalo do histórie. De Villepin bol vo Francúzsku na niekoľko týždňov národným hrdinom.
Svoje pôsobenie v kresle ministra zahraničia ukončil na jar minulého roka. Pri rekonštrukcii vlády ho Chirac dosadil na ministerstvo vnútra, kde vystriedal Nicolasa Sarkozyho, ďalšieho dôležitého aktéra včerajších zmien.
Návrat Sarkozyho
Sarkozy má obsadiť kreslo ministra vnútra po de Villepinovi. Pre Sarkozyho žiadna novinka - ministrom vnútra bol až do vlaňajších zmien. Počas jeho pôsobenia sa mu podarilo výrazne znížiť zločinnosť, čo pozitívne ohodnotila verejná mienka. Posmelený Sarkozy začal dávať čoraz viac najavo svoje ambície stať sa lídrom francúzskej pravice. To sa nepáčilo Chiracovi a vlani svojho soka "odpratal" na ministerstvo financií. Sarkozy však neprestal rýpať a oznámil, že bude kandidovať na uvoľnené miesto šéfa vládnej UMP. To už bolo na Chiraca veľa a jasne odkázal: "Ak by bol nejaký minister zvolený za predsedu UMP, tak okamžite podá demisiu alebo ho okamžite zbavím funkcie." Tak sa aj stalo.
Dnes to už neplatí, Chiracovi sa Sarkozy znova hodí do plánov. Aj jeho popularita môže zdvihnúť pravici preferencie a pomôcť prekonať traumu z prehraného referenda. Chirac sa nechce zapísať do pamäti Francúzov ako ten, čo vohnal Francúzsko v Európskej únii do krízy. Teraz sa bude zo všetkých síl snažiť zlepšiť si renomé, hoci by mal poprieť svoje minulé výroky. Na obzore sú totiž prezidentské voľby v roku 2007.