Sú to necelé dva roky, čo americký prezident polichotil egyptskej duši. Hrdý Egypt - povedal vtedy George W. Bush - svojho času ukázal cestu k mieru na Blízkom východe; teraz by mal celej oblasti ukázať cestu k demokracii. Vyslovil nádej, že "krajina na Níle" sa stane motorom rozsiahlej liberalizácie v celej oblasti. A naozaj, hneď dvoma tohtoročnými voľbami má Egypt teoretickú šancu tieto očakávania aj naplniť - zajtrajšími prezidentskými a novembrovými parlamentnými voľbami.
Pokiaľ však ide o voľbu novej hlavy štátu, Káhira zaostáva za očakávaniami. Nielen preto, že už vopred je isté, že vo funkcii aj naďalej, po piaty raz za sebou, zostane doterajší prezident, 77-ročný Husní Mubarak. Veľké rozpaky vzbudzujú predovšetkým sprievodné okolnosti.
Najnovší dôkaz poskytla ústredná volebná komisia koncom minulého týždňa, keď odmietla rozsudok súdu, že mimovládne organizácie môžu vystupovať ako volební pozorovatelia. Uvedený orgán, ktorého členov vymenoval sám Mubarak, sa takto stavia nad zákon - a prezident to pripustí.
Zajtrajšie voľby sa teda uskutočnia bez domácich i zahraničných pozorovateľov, čo dodáva živnú pôdu špekuláciám, podľa ktorých by národní demokrati - čo je kvázi štátna strana - mohli zmanipulovať výsledky sčítania hlasov.
Hlavnou slabinou však je, že ani jeden z ôsmich súperov terajšieho prezidenta vo voľbách nie je celonárodne známy. Dôvodom je veľmi prísny výber kandidátov, ktorý z politického boja apriórne vylučuje napríklad náboženské skupiny. Postihnuté je predovšetkým Moslimské bratstvo, ktorého volebný potenciál sa odhaduje na 30 percent. V egyptskej mocenskej elite je až príliš zakorenený strach, že na Níle by sa mohli zopakovať udalosti z Alžírska v rokoch 1991 - 1992, kde vo voľbách zvíťazil Islamský svätý front. Po násilnom riešení krízy sa k moci nakoniec nedostal.
V každom prípade si Egypťania budú po prvýkrát vyberať z viacerých kandidátov. Nie sú síce známi, ale úspechom podľa pozorovateľov je, že Mubarak sa pod tlakom verejnosti - a možno aj USA - neodvážil medzi kandidátov zaradiť vlastného syna Gamala ako svojho druhu dynastického nástupcu, napríklad podľa sýrskeho vzoru.
Pravda, dobré správy v súvislosti s týmito voľbami sa spomenutou zvesťou aj vyčerpávajú. (hn/gaf)