Len deň trvala senzácia o dolapení bosniansko-srbského vojnového zločinca Ratka Mladiča v oblasti hory Cer v západnom Srbsku. Už včera totiž tak Belehrad, ako aj Haag popreli informácie o tom, že by vedeli o jeho zatknutí, prípadne o tom, že mieri na lavicu obžalovaných Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Dolapenie popreli aj zdroje z NATO.
"Nemáme žiadne informácie. Nie je v tribunáli," uviedla hovorkyňa ICTY Alexandra Milenovová. "Nebol ani zatknutý, ani sa neuskutočnili žiadne osobitné aktivity," prízvukoval aj hovorca srbskej vlády Srdjan Djurič.

Zámerné dezinformácie
Podľa nemenovaného vládneho zdroja sa však s Mladičom rokuje o podmienkach vzdania sa. Podľa denníka Nezavisne Novine vraj vyjednávania prebiehajú v oblasti hory Cer asi 100 km západne od Belehradu. Denník spomenul aj tri možné lokality -- kláštor Petkovica, poľovnícku chatu vo Vidojevici alebo podzemnú raketovú základňu neďaleko dediny Straza.
"Vláda by nikdy nepovedala Carle Del Ponteovej ani verejnosti, že otvorene vyjednáva s podozrivým vojnovým zločincom," povedal aj pre agentúru AP nemenovaný vysoký srbský bezpečnostný predstaviteľ.
Podľa belehradského analytika Aleksandra Radiča sú však všetky informácie o Mladičovi zámerne "pustené do obehu". Dôvodom je, aby sa zistilo, aká bude reakcia verejnosti v prípade "definitívneho vyriešenia tohto prípadu". Ako povedal Radič pre srbskú agentúru Beta, neurčité správy médií "naznačujú, že sa predsa uskutočnila dôležitá operácia zatýkania. Na jej základe sa prinajmenej mohlo zistiť, aká bude reakcia verejnej mienky."
Hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponteová nepochybuje o tom, že Mladič je v Srbsku. "Je tam od roku 1998. Počas celého toho obdobia bol a zostáva na dosah srbských úradov. Môžu a musia ho okamžite zatknúť." Ako včera dodala, aj od skorého zatknutia bude závisieť srbská budúcnosť v Európskej únii.

Pätnásť bodov
Bývalý šéf bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič sa pred spravodlivosťou ukrýva od roku 2002. ICTY ho obvinil z 15 bodov žaloby -- dva body sa týkajú genocídy (zabitie osemtisíc civilistov v Srebrenici v roku 1995) a účasti na genocíde, sedem bodov sa týka zločinov proti ľudskosti a zvyšných šesť porušenia platných zákonov a zákonov platných v čase vojny.
Mladič je spolu s bosnianskosrbským lídrom Radovanom Karadžičom najhľadanejším vojnovým zločincom z bývalej Juhoslávii. Tretím bol chorvátsky generál Ante Gotovina, ktorý je už v Haagu.
Mladič sa narodil v Bosne. Ako dvojročný prišiel o otca, ktorého zavraždili chorvátske profašistické jednotky. Odtiaľ, ako neskôr povedal, pramenila aj určitá nenávisť. Vojenskú kariéru začal v Macedónsku, kde aj vyštudoval vojenskú školu. Od roku 1991 pôsobil v Kosove a o rok neskôr už velil srbskej armáde v Bosne. Tam sa spoznal s Radovanom Karadžičom. Práve v roku 1995 sa podieľal počas vojny na srebrenickej masakre. Skrýva sa od roku 2002, keď ho nový režim v Belehrade zbavil v neprítomnosti vojenských hodností. O rok neskôr aj parlament prijal rozhodnutie o tom, že vojnoví zločinci sa musia vzdať do Haagu.