Väčšina britských moslimov si myslí, že by ich duchovní mali viesť bohoslužby v angličtine. Túto myšlienku podporuje až 65 percent britských moslimov, v porovnaní s 39 percentami Britov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Mori, ktorý si dala vypracovať BBC. Viac ako polovica britských moslimov sa narodila v Británii a mladšie generácie podporované progresívnymi lídrami už dlho hovoria o tom, že by chceli viac angličtiny v mešitách. Práve anglicky hovoriaci imámovia by mohli pomôcť prelomiť kultúrne rozdiely medzi islamskou a väčšinovou spoločnosťou v krajine.
Povinnosť imámov
Podľa imáma Abduldžalila Sadžída, šéfa Moslimskej rady pre náboženskú a rasovú harmóniu, je dôležité, aby imámovia kázali anglicky a to kvôli lepšej "integrácii a komunikácii". Korán inštruuje imámov, aby kázali "jazykom národa" a tí, ktorí tak nerobia, si celkom neplnia povinnosti "lídrov spoločenstva", dodal.
"Nikto nevie, koľko imámov vlastne nevie anglicky," povedal v rozhovore pre BBC Radio 4. "Mám dojem, že len desať percent imámov vie citovať verše v angličtine a zvyšok pravdepodobne hovorí rodným jazykom, teda turecky, bengálsky, arabsky a ďalšími," uviedol.
Pritom "väčšina ľudí" v mešitách imámom nerozumie, pretože "56 percent mladých ľudí sa narodilo v Británii a je to jediná krajina, ktorú poznajú". Britskí moslimovia podľa neho potrebujú "doma vzdelaných imámov", ktorí "môžu byť skutočnými lídrami komunity, nie len kazateľmi". Počet imámov, ktorí získali vzdelanie na britských univerzitách a následne aj na školách na Blízkom východe, rastie. Moslimskí lídri podporujú snahy ministerstva vnútra podrobiť jazykovým testom všetkých náboženských vodcov prichádzajúcich do krajiny.
Podľa prieskumu Mori si väčšina Britov - 62 percent - myslí, že práve multikulturalizmus urobil z ich krajiny lepšie miesto. Zároveň sa 58 percent domnieva, že "ľudia, ktorí prišli do Británie, by mali akceptovať a prijať hodnoty a tradície britskej kultúry". Väčšina Britov aj britských moslimov striktne odmieta názor, že by politika multikulturalizmu v krajine zlyhala a že by sa malo od nej upustiť.
Varovania pred moslimskou radou
Na problém moslimských skupín v Británii poukázal vo svojom článku britský týždenník Observer. Ten informoval o radikálnom pozadí britskej umiernenej moslimskej skupiny - Britskej moslimskej rady. Práve táto moslimská rada má priazeň vlády a často získava uznanie aj od ministerstva zahraničných vecí. Jej kritici vykresľujú iný omnoho znepokojujúcejší obraz. Oficiálne je moslimská rada akousi umiernenou tvárou islamu. Jej odsúdenie útokov na Londýn privítala vláda ako modelový vzor pre hlavný prúd moslimov. S jej rastúcim vplyvom vo, Whitehall napísal Observer, rastú aj obavy v moslimskej komunite, že táto samozvaná organizácia vytláča iné, skutočne umiernené hlasy.
Týždenník Observer tvrdí, že rada má pôvod v extrémne ortodoxnej politike. Vedenie rady, a rovnako aj niektoré jej pridružené organizácie údajne sympatizujú a udržiavajú vzťahy s konzervatívnym hnutím moslimov vo svete, a najmä s pakistanským radikálnym islamistickým Džamát-i-Islami.
Jednu z pridružených organizácií, Leicesterskú islamskú nadáciu, založil Kuršid Ahmad - člen Džamát-i-Islami. Ďalšia z jej birminghamských pobočiek má byť extrémistickou sektou, na ktorej webovej stránke si okrem iného môžete prečítať: "Neveriaci sú na zlej ceste, tá cesta je založená na zlých alebo deviantných názoroch týkajúcich sa spoločnosti, vnútorného sveta a ich existencie." Vyzýva svojich stúpencov, aby nenosili západné klobúky, nepozerali športové alebo iné seriály a nedovolili podávanie si rúk medzi mužmi a ženami. Práve Džamát -i-Islami stála za protestmi v Pakistane proti zobrazovaniu žien v reklame. Hoci sa Britská moslimská rada dištancovala od takýchto vecí, ušla sa jej kritika za to, že v jej radoch nemajú zastúpenie žiadne ženy.
Rushdieho výzva
Minulý týždeň Salman Rushdie v článku pre Times varoval, že šéf rady Igbal Sacranie bol hlavným kritikom Satanských veršov. Zároveň ostatným odporučil, aby Sacranieho nepovažovali za umiernenca. V roku 1989 Sacranie povedal, že "smrť je príliš malým trestom" pre autora Satanských veršov. Rushdie tiež kritizoval Sacranieho bojkot januárovej ceremónie pri príležitosti spomienky na holokaust. "Ak je Sir Igbal Sacranie najlepším, čo nám Blair môže ponúknuť ako príklad dobrého, tak máme problém," napísal Rushdie.
Britská moslimská rada bola založená v novembri 1997 - krátko po nástupe Tonyho Blaira k moci - mala vždy blízke vzťahy k labouristom. Jej ohovárači tvrdia, že minister zahraničných vecí Jack Jack Straw zohral úlohu pri vytváraní polooficiálnych kanálov pri komunikácii s britskými moslimami.